Hermanovce

Z Wikipédie

Hermanovce
Erb	Mapa

Základné údaje
Kraj:	Prešovský
Okres:	Prešov
Región:
Poloha:	49° 02' 60 " s. š. 21° 01' 00 " v. d.
Nadmorská výška:	501 m n.m.
Rozloha:	km²
Počet obyvateľov:	1539 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	obyvateľ(ov)/km²
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	524468
EČV:	PO
PSČ:	082 35 (pošta Hendrichovce)
Telefónna predvoľba:	0 51
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:
E-mail:	milang@stonline.sk
Telefón:	00421 0903 953 634
Fax:
Politika
Starosta:	Eduard Grejták (NEKA)
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Hermanovce sú obec na Slovensku v okrese Prešov.Obec leží v úzkej doline potoka Hermanka. Jej pôvod je záhadou aj pre historikov. Pravdepodobne pochádza od mena nemeckého prisťahovalca Hermana. Plocha katastra je 1638 hektárov.

[úprava] Dejiny

Hermanovce sa spomínajú už pred rokom 1320 ako villa Hermani na území panstva Svinia. V roku 1373 ako Nagy Hermany. V roku 1373 na jej území mala rodina Synka na svojom majetku 18 poddaných robotníkov. V roku 1869 už v obci žilo 660 obyvateľov, v roku 1990 - 832, v roku 1961 - 1329. 1970 – 1416 a pri ostatnom sčítaní ľudu v roku 2001 už 1452obyvateľov. V roku 1828 bolo v obci 88 domov, v roku 1984 – 350 a v roku 2005 už 400.

Zachovala sa povesť o tom, že Grejtákovci, Lechmanovci, Plačkovci, Koneční a Vaňovci boli prvými obyvateľmi dediny, ktorá bola na sever od terajšej polohy obce. Keď raz boli v meste svoje domy nenašli – dedina sa prepadla.

Majiteľmi obce boli viaceré rodiny – najstaršie mená z roku 1373 sú Synka a Chirke. Neskôr Semšey, Soos, Sebesy, Bertoty, Uzs a Sztankay. V roku 1754 Hermanovce patria Réveszovi, neskôr Semsey. Od roku 1772 sa objavuje aj meno Pechy. Zaujímavosťou obce je, že za Rakúsko-uhorska ju tvorili dve obce, ktoré navzájom delil potok Hermanka. Ešte do polovice 19. storočia mala aj dve pozemkové knihy. Po pravej strane potoka boli Sztankay –Hermanovce a po ľavej zasa Semšey-Hermanovce. Údajne v obci boli aj dvaja richtári.

Obyvatelia sa v prevažnej miere zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, ovčiarstvom, plátenictvom a zaznamenalo sa i pálenie kolomaže.

Najstaršou pamiatkou v obci je rímsko-katolický kostol sv. Alžbety. Pôvodne drevený kostol sa spomína už v roku 1438. Románsky kostol dala v 19 storočí o bočné kaplnky rozšíriť Barbora Bereczky, manželka Františka Pechyho. Dokončené boli v roku 1840. Pred kostolom stojí na šiestich kamenných stĺpoch mauzoleum. Dala ho v roku 1818, po smrti manžela, postaviť tiež Barbora Bereczky. Po jeho boku je tam aj pochovaná. Zomrela 9. mája 1841.

V dedine býval aj zeman Adam Semšey a jeho synovia Richard a Pavel. Odišli z obce v roku 1905 a ich majetok bol rozobraný. Kaštieľ kde donedávna sídlila základná škola bol práve ich. Neskôr, až do roku 1945 ho vlastnil Alexander Pechy- zomrel v liečebnom ústave vo Vyšných Hágoch 11.2. 1945. Jeho syna Juraja odviezli ruskí vojaci po prechode frontu na Donbas do Ruska, kde zomrel. Doposiaľ žije jeho manželka Klára. Časom prešli kúpou i ostatné kaštiele - starý kaštieľ Semšeyovcov v roku 1911 kúpili Ján Šeliga, Antona a Terézia Kauzlaričová a Tomáš Pavlič. Druhý kaštieľ odkúpili rodiny Kravcová a Hrabčaková. Tretí na prostriedku obce Jozef Adam a Matej Adam.

Kronika zachytáva aj fakt, že základná škola v obci bola od založenia cirkevná – rímsko-katolická. Zoštátnená bola v roku 1945. Od roku 1947 bola z pôvodne 4-triednnej školy vytvorená meštianska škola, ktorú navštevovali aj deti z okolitých obcí – až do roku 1980. Materská škola vznikla v roku 1946.

Obec mala ako prvá vo vtedajšom Sabinovskom okrese, v roku 1948, postavenú budovu Potravného družstva. Dnes je v nej kultúrny dom. Každý člen družstva dával vklad 2000 korún – Ústredný zväz potravných družstiev dotoval stavbu sumou 650 000 korún.

Roľnícke družstvo v obci vzniklo v roku 1959.

K novodobej histórií obce Hermanovce nerozlučne patrí aj meno Prof.ThDr. Štefana Hlaváča, profesora, biskupského radcu, veľkého ľudomila a priateľa mládeže, ktorý bol od 17.decembra 1957 až do 11. februára 1983 správcom fary v Hermanovciach.

Meno doktora teológie, stredoškolského učiteľa, humanistu, človeka mimoriadne pozoruhodných kvalít - Štefana Hlaváča na Slovensku zatiaľ nie je veľmi známe. Okrem jeho oltárnych spolubratov, žiakov, farníkov, priateľov a známych, do myslí a sŕdc ktorých sa natrvalo vpísal, o ňom časť slovenskej verejnosti získala prvé informácie až tri roky po jeho odchode na večnosť. Stalo sa to vďaka otcovi Antonovi Hlinkovi, editorovi pamätí Štefana Hlaváča z roku 1986, ktoré roku 1990 v druhom vydaní pod názvom Po priamych cestách vyšli v Spolku sv. Vojtecha.