Hmlovina Omega
Z Wikipédie
| Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
|---|---|
 |
|
| Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) |
|
| Typ | emisná hmlovina |
| Trieda | ? |
| Rektascenzia | 18h 20m 47s |
| Deklinácia | -16° 10' 18" |
| Vzdialenosť | ? |
| Červený posun | - |
| Zdanlivá jasnosť (V) | - |
| Zdanlivé rozmery (V) | |
| Súhvezdie | Strelec |
| Fyzické charakteristiky | |
| Hmotnosť | ? |
| Priemer | ? |
| Vek | ? |
| Absolútna jasnosť (V) | ? |
| Zvláštne vlastnosti | - |
| Iné označenia | NGC 6618 |
Hmlovina Omega (tiež známa ako Labutia hmlovina, Hmlovina Podkova, Homária hmlovina, Messierov objekt 17 alebo NGC 6618) je oblasťou H II v súhvezdí Strelec. Objavil ju Philippe Loys de Chéseaux v roku 1745. Hmlovina Omega je oblasťou, v ktorej vznikajú nové hviezdy a svieti excitovanou emisiou, spôsobenou vysokoenergetickým žiarením mladých hviezd.
Názov Omega pochádza od Johna Herschela, ktorému jej tvar pripomínal veľké grétske písmeno omega. Jej celková jasnosť je 7,0 mag., takže sa dá pozorovať aj poľným triédrom. Na oblohe má rozmery 46´ krát 37´ a odhady jej vzdialenosti sú 3 260 svetelných rokov. Jej hmotnosť odhadujeme asi na 500 hmotností Slnka. Omega je tiež zdrojom infračerveného a rádiového žiarenia, pričom na rádiových vlnách patrí medzi najjasnejšie zdroje na oblohe. Plyn v hmlovine budí k žiareniu horúca hviezda 8,9 mag. a spektrálneho typu A05e. Podobne ako Veľká hmlovina v Orióne, aj Omega je veľmi aktívnym miestom zrodu hviezd. Nové hviezdy vznikajú v hĺbke tmavých mrakov prachu a plynu. Vyše sto vysoko žiarivých mladých hviezd spektrálnych typov O a B postupne svojím žiarením odparujú tmavú prachovú prikrývku. Pred hmlovinou sa nachádza malá otvorená hviezdokopa s asi 50 hviezdami.
