Johann Friedrich Wilhelm Adolf Ritter von Baeyer
Z Wikipédie
| Johann Friedrich Wilhelm Adolf Ritter von Baeyer | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 31. október 1835 Berlín, Nemecko |
| Úmrtie | 20. august 1917 Starnberg, Nemecko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Johann Friedrich Wilhelm Adolf Ritter von Baeyer (* 31. október 1835, Berlín – † 20. august 1917, Starnberg) bol nemecký chemik. Nositeľ Nobelovej ceny (1905) za práce o organických farbivách a hydrogénovaných aromatických zlúčeninách.
[úprava] Život
Narodil sa v Berlíne. Študoval matematiku a fyziku na Berlínskej Univerzite. Neskôr sa presťahoval do Heidelberg kde študoval chémiu s Robertom Bunsenom. Tam pracoval hlavne v laburatóriu Augusta Kekulého. V roku 1858 získla doktorát. Stal sa prednášajúcim profesorom na Berlínskej Obchodnej Akadémii v roku 1860 a profesorom na Strasburgskej Univerzite v roku 1871. V roku 1875 nahradil Justus von Liebiga na pozícii profesora chémie na Univerzite v Mníchove.
V roku 1881 Kráľovská Spoločnosť v Londáne ocenila Baeyera Davy Medajlou za jeho prácu na indigu. V roku 1905 sa stal nositeľom Nobelovej ceny za chémiu.
[úprava] Práca
Za Baeyerove hlavné úspechy môžme považovať syntetizovanie a opísanie rastliny dye indigo, vynájdenie fenoftalínu, výskum v oblasti acetylénov, objasnenie ionizácie soli, syntetizovanie dusíkatých zlúčenín a derivácie kyseliny močovej (spolu so syntetizovaním kyseliny barbiturovej). Bol prvý ktorý prišiel so správnym vzorcom indolu v roku 1869 po publikovaný prvej syntézy spred troch rokov. Medzi jeho príspevky v oblasti teoretickej chémie môžme zaradiť teóriu trojitých väzieb a teóriu malých uhlíkatých prstencov.
V roku 1872 experimentoval s fenolom a formaldehydom, avšak Leo Baekeland akoprvý syntetizoval Bakelit.
