Kaskádové vrchy

Z Wikipédie

Sopka Rainier, v popredí Tacoma - Washington

Kaskádové vrchy (nesprávne Kaskádové pohorie; po anglicky Cascade Range; skrátene Cascades), je horské pásmo, tiahnuce sa v smere juh-sever po západnom pobreží Severnej Ameriky, od severnej Kalifornie, cez Oregon a Washington až po rieku Fraser v Britskej Kolumbii v Kanade. Kanadská časť sa nazýva aj Cascade Mountains alebo Canadian Cascades.

Kaskádové vrchy sú zaujímavé výskytom sopečnej činnosti (jedniným na území kontinentálnych USA - bez Havajských ostrovov a Aljašky). Nachádzajú sa tu vyhasnuté, ale aj aktívne sopky (Rainier, Hood, Shasta, Lassen Peak, Saint Helens atď.). Kaskádové vrchy sú súčasťou tichomorského prstenca sopiek, nazývaného Ohnivý kruh.

Pre pôvodných obyvateľov Ameriky sú nevyčerpateľnou studnicou povier a mýtov, taktiež sú domovom jedného z mýtických zvierat - Bigfoota.

Z európanov preskúmal pohorie ako prvý George Vancouver, ktorý aj pomenoval viacero štítov menami. Neskôr prešla cez pohorie expedícia Lewisa a Clarka, použila pritom rieku Columbia.

Rieka Columbia pretínajúca pohorie.

[úprava] Geografia

Juh pohoria je nižší (priemer 1500 m) a užší (30 - 50 km), sever je vyšší a širší. Pohoriu dominujú sopky, ktoré často prevyšujú okolité vrchy až dvojnásobne - nazývajú sa aj High Cascades (doslova „vysoké kaskády“). Najvyšší vrch je Rainier - 4392 m. Najvyššie štíty v severnej časti pohoria sú pokryté celoročným ľadom.

Cez Kaskádové vrchy sa predierajú dve rieky: v americkej časit pohoria rieka Columbia a v kanadskej Fraser. Rieka Columbia tiekla územím ešte skôr a ako sa pohorie postupne zdvíhalo, prerezávala ho a vytvorila nádherné scenérie.

[úprava] Geológia

Pohorie sa začalo formovať v pliocéne. Jeho vznik, ako aj pretrvávajúca vulkanická aktivita je zapríčinená subdukciou platne Juan de Fuca pod severoamerickú platňu. Pred 50 mil. rokov tvorila platňa Juan de Fuca minikontinent, ktorý sa neskôr spojil so Severnou Amerikou.