Ostrovany

Z Wikipédie

Ostrovany
Erb	Mapa

Základné údaje
Kraj:	Prešovský
Okres:	Sabinov
Región:	Hornotorysský
Poloha:	00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d.
Nadmorská výška:	320 m.n.m. m n.m.
Rozloha:	6,5 km²
Počet obyvateľov:	1620 (31.12.2005)
Hustota obyvateľstva:	obyvateľ(ov)/km²
Prvá písomná zmienka:	1248
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	524981
EČV:	SB
PSČ:	082 22 (pošta Šarišské Michaľany)
Telefónna predvoľba:	051
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	082 22 Ostrovany 60
Web:	www.ostrovany.sk
E-mail:	obec.ostrovany@stonline.sk
Telefón:	0514521508
Fax:	0514892232
Politika
Starosta:	Ing. Cyril Revák (KDH, SDKÚ)
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Ostrovany sú obec na Slovensku v okrese Sabinov. Ostrovany ležia v šarišskom podoli na terase rieky Torysa v blízkosti okresného mesta Sabinov. Je to archeologická lokalita európskeho významu. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1248 ako časť panstva hradu Šariš. Miestni obyvatelia sa zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Od roku 1399 sa obec stala zemianskym majetkom, keď kráľ Žigmund daroval obec Petrovi zo Stretavy. Ostrovany vlastnili jeho potomkovia ešte aj v prvej polovici 16. storočia. V druhej polovici tohto storočia boli vlastníkmi obce najmä zemania z Bertotoviec, Kalnišťa a Šemše. Poslednými zemanmi boli Bánóovci, ktorí okrem pozemkov vlastnili aj kaštieľ v rokokovom slohu z polovice 18. storočia a kuriálny dom (kúria). Kaštieľ bol upravovaný v prvej tretine 19. storočia. Zaujímavosťou je aj dendrologický park (10ha) so vzácnymi drevinami založený touto rodinou v roku 1858, ktorý je tiež zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok. Táto kultúrna pamiatka bola v rámci reštitúcií (ako aj ostatný majetok) roku 1993 vrátená pôvodným majiteľom a v súčasnosti je značne zanedbaná. Chotár obce bol nepretržite osídlený od obdobia neolitu, o čom svedčia archeologické nálezy z tejto doby a nálezy z eneolitu, bronzovej a hallštattskej doby, kniežacie hroby z rímskej doby a slovanské sídliskové nálezy. N Á L E Z Y Kniežacie hroby patria k najbohatším hrobom z 3. storočia a poukazujú na existenciu politického a mocenského centra na východe Slovenska v mladšej dobe rímskej. V hroboch sa našli zlaté, strieborné, bronzové, kostené a sklenené predmety i šperky. Prvý nález pochádza z roku 1790 (zlatá figula a náramky, strieborná misa s reliéfmi a tepaný pohár) a jeho podstatná časť sa dostala do Umelecko-historického múzea vo Viedni, časť do súkromného majetku a dnes už je nezvestná. Druhý nález pochádza z roku 1865 (zlaté prstene, pozlátené platne, 2 mince z 2.storočia n. l. a jedno 18-dúhové vedro z tisového dreva s pohárom zo skla, spony – na jednej z nich bol nápis VTERE FELIX (šťastne užívaj) zhotovený technikou prelamovania) a jeho obsah sa dostal do Maďarského národného múzea v Budapešti. Jedinečne vzácnym nálezom v Európe je pohár zo skla (bol nájdený v našej lokalite vo vedre z tisového dreva), pretože podobné poháre sa produkovali len pod suchým podnebím Egypta. Ostrovany sa v archeologickej literatúre často spomínali, ale k intenzívnejšiemu prieskumu a výskumu sa prikročilo až po 2. svetovej vojne. Zisťovacím prieskumom na objavenie pohrebiska z doby rímskej sa podarilo odkryť objekty sídlisk doby kamennej, doby bronzovej, doby rímskej a stredoveku. Ďalšie archeologické výskumy až do roku 1990 prispeli k objaveniu hrnčiarskej pece na vypaľovanie jemnej na hrnčiarskom kruhu vytáčanej a bohato zdobenej luxusnej sivej keramiky z doby rímskej, piecky s bočnými kanálmi – pravdepodobne na ohrievanie železa pred kovaním, príbytkov, zlomkov sklenenej nádoby a sklenených náramkov. Zlomky terry sigillaty a nálezy mincí pochádzajúce z druhej polovice 2. storočia n. l. sú dôkazom rozvinutého obchodu a majú najväčšiu dátovaciu hodnotu. Cenný je aj archeobotanický materiál, vďaka ktorému môžeme dokázať, že v prvých storočiach n. l. tunajší roľníci pestovali pšenicu siatu dvojzrnú, pšenicu špadlovú, jačmeň siaty, proso a raž. Z domácich zvierat chovali najmä hovädzí dobytok, ktorý tvoril 90% mäsitej stravy, ovce, kozy, ošípané ale aj kone a osly.

OBR.

KULTÚRNA PAMIATKA - K O S T O L Dominantnou stavbou dediny je rímskokatolícky kostol, ktorý bol postavený v románskom slohu už po založení obce. Neskôr v roku 1530 nadobudol aj prvky renesančnej stavby a v roku 1741 aj niektoré barokové znaky kostola. Po požiari v roku 1851 sa výrazne zmenila veža (do takého tvaru, aký je v súčasnej dobe) a kostol dostal aj klasicistické prvky. Dostavba s rozšírením niektorých častí sa udiala v roku 1992. V roku 1920 bol pri kostole postavený pomník venovaný padlým vojakom-občanom prvej svetovej vojny. Kostol je zasvätený dvom svätcom - Kozmovi a Damiánovi. Patróni obce a kostola majú sviatok 26. septembra. V Budapešti v múzeu umeleckých predmetov Szépmüvészeti sa nachádza gotická socha Panny Márie z čias okolo r. 1480 z rímskokatolíckeho kostola z obce.

OBR.

N Á Z O V

Ostrovjany (Osztropataka = Ostrovpataka) maďarské meno Osztópataka (Ostópataka). Osztó = deliaci, patak = potok  „deliaci potok“.

Obec Ostrovany mala počas svojho vývoja viacero názvov: 1248 Osztropotoka 1786 Osstrawjani 1399 Ostropotak 1920 Ostrovany 1773 Ostrowjany 1927 Ostroviany 1948 Ostrovany – ostroviansky, Ostrovanec, -ianka

Z A U J Í M A V O S T I Zaujímavosťou je, že v našej lokalite žili Vandali. Bol to germánsky kmeň, ktorý sídlil od konca 2. stor. n. l. aj na východnom Slovensku (Zemplín, Cejkov, Ostrovany). Začiatkom 5. stor. n. l. prenikli na rímske územie. Roku 534 boli presídlení do oblastí Byzantskej ríše, splynuli s ostatným obyvateľstvom a prestali existovať ako samostatný kmeň.                                                6. septembra 1939 o 8 hod. a 5 min. preletelo nad Ostrovianami poľské lietadlo hornokrýdly jednoplošník s trojčlennou posádkou s poľským označením. Lietadlo bolo zostrelené slovenským strelcom a začalo horieť už v povetrí. Spadlo blízko stodoly ostrovianskeho veľkostatkára.                                                13.8.2000 štyridsať minútová prietrž mračien spôsobila škodu na obecnom majetku vo výške šestotisíc korún. Strhlo 50 metrov obecného kanálu, bola podmytá obecná komunikácia o dĺžke 600 metrov, 200 metrov štátnej cesty, zatopené pivnice rodinných domov a studne, zničené základy jednej prístavby k rodinnému domu.                                                V heslách:  od roku 1954 – autobusové spojenie Ostrovany – Sabinov  v roku 1954 – založený futbalový klub „Sokol“ (ihrisko na pasienkoch pri Toryse)  v roku 1955 – „Sokol“ súťaží s väčšími obcami  v roku 1957 – „Sokol“ posilnený futbalistami z Medzian  v roku 1957 – zriadená osobitná trieda pre zanedbané cigánske deti  koniec roka 1959 – zánik „Sokola“  17. marec 1960 – autobusové spojenie Ostrovany – Prešov (5x za deň tam/späť)  v roku 1970 – namontované výbojkové osvetlenie

 - úprava „úvozku“
 - Ostrovany dostali nový premietací stroj MEOPTON 2

 v roku 1974 – výstavba lávky cez Torysu                                               

E R B Vznik erbov siaha do ranného stredoveku, do krajín západnej Európy. Erby slúžili na odlíšenie jednotlivých rytierov v boji. Tomuto praktickému účelu bola a dodnes je podriadená aj tvorba a vzhľad erbov. Základom erbu je štít, vychádzajúci zo stredovekých vojenských štítov a na ňom umiestnené znamenie, ktoré má byť jednoduché, dobre viditeľné a ľahko identifikovateľné. Na základe týchto požiadaviek bola vyvinutá náuka o tvorbe a štúdií erbov – h e r a l d i k a. Pri výbere znamenia obce na erb sa má vychádzať zo symboliky života ľudí danej lokality. Ak má obec históriou zachytenú symboliku, musí vychádzať z nej. Návrh novej symboliky by tak neprešiel heraldickou komisiou MV SR. Našej obci sa zachovali dve pečatidlá, a to z roku 1786, ktorého stred vypĺňa symbol obce – kôň a z roku 1868, na ktorom bol symbolom obce stojací vôl na pažiti (obce zvykli meniť svoje znamenie). Znamením obce sa teda stáva stojací kôň na zelenej pažiti. V súčasnosti sú erb, vlajka a pečať obce najvýznamnejšie symboly obce. Erb obce – stojací strieborný (biely) kôň v modrom poli na zelenej pažiti. Vlajka obce – je ukončená tromi cípmi siahajúcimi do tretiny hĺbky vlajky a pomerom strán 2:3. Jej farebnosť: modrá, biela a zelená. Pečať obce – je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom Obec Ostrovany.

OBR.

Základná charakteristika Prvá písomná zmienka: 1248 Nadmorská výška stredu obce: 310m Rozloha katastra: 650ha Štruktúra pôdneho fondu Poľnohospodárska pôda: 357ha Nepoľnohospodárska pôda: 243ha Počet obyvateľov k 31.12.2004: 1587 Podiel muži/ženy: 801/786 Priemerný vek M/Ž: 25,4/26,3

Dlhodobý vývoj počtu obyvateľov Rok Počet obyvateľov 1930 413 1940 470 1948 543 1961 774 1970 1002 1980 1064 1991 1166 2001 1500 2004 1587

Pôdny fond v roku 2004 Celková výmera: 650ha Intravilán: 73ha Extravilán: 577ha Orná pôda: 270ha Lúky: 67ha Záhrady: 16ha Ovocné sady: 4ha Lesy: 166ha Vodné plochy: 9ha Zastavaná plocha: 33ha Ostatná plocha: 85ha

Organizačná štruktúra ekonomiky k 31.12.2004 Subjekty spolu: 3 Právnické osoby: 3 Z toho ziskové: 3 Z toho: Spoločnosti s r.o.: 0 Družstvá: 2 Neziskové združenia: 3 Fyzické osoby: 0 Živností: 0 Slobodné zamestnania: 0 Súkromne hospodáriaci roľníci: 0 Veková štruktúra Stav k 31.12.2004: 0 – 2 roky ........ 103 3 – 5 rokov ...... 173 6 – 14 rokov ..... 303 15 – 17 rokov ... 112 18 – 85 rokov ... 890 85 a viac rokov ... 6

Národnostná štruktúra

Slovenská 876 Maďarská 7 Rómska 659 Ukrajinská 1 Česká 1 Ostatné

Nezamestnanosť Evidovaní nezamestnaní k 31.12.2004: 387 Z toho M/Ž: 228/159 Z toho Rómovia: 321

Občianska a technická vybavenosť Počet domov: 203 Obývané: 168 Neobývané: 35 Počet bytov: 2 Z toho vo vlastníctve obce: 2 Verejný vodovod - dĺžka: 0 Podiel % zásob. Vodou: 0 Kanalizačná sieť – dĺžka: 5000 bm Podiel obyvateľov napojených na kanalizačnú sieť: 40% Rozvodná sieť plynu – dĺžka: 4200 bm Podiel obyvateľov napojených na rozvodnú sieť: 38% Telefónne stanice: ST, Eurotel, Orange Miestne komunikácie – dĺžka: 2800 bm Chodníky - dĺžka: 2270 bm Mosty: 1 Verejná zeleň: 1,5 ha Z toho parková: 1,2 ha Dopravná dostupnosť Počet zastávok SAD: 2 Verejné osvetlenie - počet: 52

Kultúra, náboženstvo, šport Knižnica: 1 Počet členov: 125 Kostol: 1 Pamiatkové objekty: 2 Architektonické zvláštnosti: 0 Ihriská: 3 Volejbalové: 1 Futbalové: 2 Štadióny: 0 Tenisový kurt: 1

Školy, kluby, zariadenia Materské školy: 1 Počet tried: 2 Počet detí: 41 Počet učiteľov: 4 Špeciálna základná škola: Počet tried: 6 Počet detí: 105 Počet učiteľov: 14 Kluby: 0 Cestovný ruch Cyklotrasy: 0 Značkové chodníky: 0 Tradičné podujatia a aktivity Karneval Deň matiek, Deň detí Maloobchodná sieť Predajne: 4 Z toho rozličný tovar: 3 Mäsiareň: 1 Pohostinstvá: 1

Kontaktné údaje Adresa: Obecný úrad Ostrovany Tel./fax: 051 4521 508 Mobil: E-mail: obec.ostrovany@stonline.sk

Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.

Mestá a obce okresu Sabinov (2+41)

31.12.2003