Panteón (Rím)

Z Wikipédie

Panteón (po taliansky Pantheon) je pôvodne chrám všetkých bohov v Ríme, dnes kresťanský chrám a národné mauzóleum. Chrám je azda najzachovanejšou antickou stavebnou pamiatkou v Ríme.

Postavil ho Marcus Agrippa v roku 27 pred Kr.; bol zasvätený všetkým bohom. V roku 80 zhorel, Domicián ho zrekonštruoval. Hadrián ho po požiari v roku 123 dal úplne prestavať do dnešnej podoby. Autor prestavby je neznámy. V 4. storočí ho prví kresťanskí cisári dali spolu s ostatnými miestami "pohanského" kultu zavrieť. V roku 410 ho doničili barbari.

Pred zánikom ho zachránil pápež Bonifác IV., ktorý ho dostal darom v roku 608 od byzantského cisára Fokasa. V roku 609 bol vysvätený ako kresťanský kostol "Santa Maria ad Martyres" (Panná Mária a mučedníci).

V dnešných dňoch sa tu nachádzajú pozostatky takých osobností ako Raffael, Vittorio Emanuel II., či Umberto I. Centrom chrámu je ohromná aula s rovnakým priemerom a výškou 44,3 m zakrytá kupolou (polguľovitou klenbou), v ktorej strede je stále otvorený otvor s priemerom 9 m. Kopula Panteónu bola ešte do roku 1960 najväčšou na svete. Až do 19. storočia bola vzorom pre stavbu mnohých kopúl na svete.

Kupola a strop predsiene boli pokryté bronzovými pozlátenými reliéfmi, ktoré dal odstrániť pápež Urban VIII. Bernini ich použil na ohromný baldachýn v Bazilike sv. Petra.