Rožkovany

Z Wikipédie

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.

Rožkovany
Erb	Mapa
Základné údaje
Kraj:	Prešovský
Okres:	Sabinov
Región:	Šariš
Poloha:	00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d.
Nadmorská výška:	370 m n.m.
Rozloha:	1450 km²
Počet obyvateľov:	1284 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	1 obyvateľ(ov)/km2
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	525120
EČV:	SB
PSČ:	082 71 (pošta Lipany)
Telefónna predvoľba:	0 51
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	Obec Rožkovany č. 106, 082 71 pošta Lipany
Web:	www.rozkovany.ocu.sk
E-mail:	obecrozkovany@stonline.sk
Telefón:	+421 51 457 23 21
Fax:
Politika
Starosta:	Ing. Miroslav POKLEMBA
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Rožkovany sú obec na Slovensku v okrese Sabinov.

Obsah 1 Polohopis 2 Obyvateľstvo 3 História 4 Symboly obce 5 Médiá (foto, audio, dokumenty) 6 Externé odkazy

[úprava] Polohopis

Rožkovany ležia pod severovýchodnými svahmi Šarišskej vrchoviny, v údolí Torysy, 10 km na severozápad od mesta Sabinov. Majú pahorkatý, až členitý hornatý povrch, ktorého väčšiu časť odlesneného chotára tvorí centrálno–karpatský flyš. Chotár má hnedé lesné oglejené, kyslé hnedozemné a nivné karbonátové pôdy.

Nadmorská výška v strede obce je 370 m n.m. a v chotári 356-874 m n.m. Celý rožkovianský chotár má rozlohu 1448 ha. V tesnej blízkosti obce sa nachádza hlavná cesta Sabinov - Lipany - Stará Ľubovňa a tiež železnica, spojujúca Prešov s Poľskou republikou. Súčasťou obce je aj autobusová a železničná zastávka. Obe sú umiestnené pri týchto komunikáciách. Stred obce je od nich vzdialený cca 700m, do samotnej obce vedie asfaltová cesta, ktorá sa rozvetvuje do štyroch ulíc.

[úprava] Obyvateľstvo

V roku 2000 žilo v obci 1223 obyvateľov, ktorí obývali 274 domov s popisným číslom. Pri poslednom sčítaní ľudu, v roku 1991, sa v obci nachádzalo celkom 1155 obyvateľov. Prevažná väčšina obyvateľov hovorí šarišským dialektom. Konfesne je obec jednotná, v roku 1998 sa 1005 obyvateľov hlásilo k rímskokatolíckej cirkvi, 5 ku gréckokatolíckej, 1 k evanjelickej a 143 k inej alebo ku žiadnej. V obci sa nachádza rímskokatolícka fara a kostol svätého Antona Opáta.

[úprava] História

Prvá nepriama zmienka o Rožkovanoch je z roku 1278, Kedy Ladislav IV. daroval Tekulovcom a Budunovmu synovi Andrejovi opustené dediny za zásekmi vedľa Červenice „Peturmezeu, Kuzurmezeu, Putrumezeu a Hozumezeu“. Zaujímavá je osada s názvom Hoziumezeu, ktorá sa nachádzala na mieste terajších Rožkovian.

Prvá priama písomná zmienka pochádza od jágerskeho biskupa Čanadína, ktorý chcel pripojiť hornotoryské farnosti do Jágerskej diecézy a tým získať časť z desiatkov od tamojších farníkov. Táto úprava odvádzania desiatkov v peniazoch z roku 1323 sa týkala aj poddaných z Rožkovian. Pri tejto príležitosti vznikla najstaršia správa o tejto dedine, z ktorej vyplýva, že Rožkovany jestvovali dávnejšie pred rokom 1323, pravdepodobne už v jedenástom storočí. V trinástom storočí tu, na mieste dodnes nazývanom Koscelisko, stál kostol sv. Antona pustovníka, ktorého meno nesie i súčasný kostol.

V stredoveku patrila viacerým zemepánom, v 16. storočí Roskoványiovcom, v 19. storočí tu mali majetok aj Bánóvcom, Péchyovcom, Czabalayovci a Sentyvanyiovci. Medzi najvýznamnejších vlastníkov dediny patrí rodina Roskovanyiovcov, ktorú treba hľadať v rode Tekule. Jej zakladateľ je roku 1278 listinne doložený.

Rod Roskoványiovcov svoje meno odvodzoval od názvu dediny. V roku 1600 tu bolo 48 poľnohospodárskych usadlostí, kúrie, panský mlyn, fara, kostol a škola. I keď obec v 15. storočí patrila zemanom z obce Chrastné a Plaveč, a v 19. storočí tu mali majetok i Bánovci, Péchyiovci, Czabalayiovci a Szentyványiovci, rod Roskoványiovcov sa tu udržal až do dvadsiateho storočia. Z tohto rodu tiež pochádzal nitriansky biskup Augustín, ktorý dal v obci v roku 1858 na vlastné náklady postaviť nový kostol na novom mieste.

Rod Szentyványiovci po sebe zanechal jedinú pamätnú necirkevnú budovu v obci – kaštieľ z roku 1770. Kaštieľ patril najprv rodu Czabaláyiho, neskôr ho do užívania zobrala rodina Roskovanyiho a po nich rodina Szentivanyiova. Kaštieľ je barokovo-klasicistický. Od roku 1946 patril kastieľ pod správu MNV v Rožkovanoch. Od roku 1951 bol v budove zriadený obecný úrad, knižnica, kultúrna sála pre kino, divadlo, schôdze a slávnosti. V roku 1993 bol kaštieľ odovzdaný s priľahlým pozemkom vlastníkovi Ing. Szentivanyimu. Od roku 1996 je v prenájme a rekonštruuje sa.

Zemepáni – veľkostatkári, ktorí bývali v obci mali vlastné kaštiele. Tie boli pomenované podľa mien: Roskovanyiho, Czabalayiho, Bánov a Pechyiho kaštieľ. V roku 1976 bol pre schátralosť Bánov kaštieľ zbúraný a na jeho mieste bola postavená bytovka. Kaštieľ Péchyiovcov, pochádzajúci z roku 1750, bol odkúpený pre školu. Kaštieľ Roskovanyiho odkúpila v roku 1929 rodina Girová a Plavčanová.

Sedliacke domácnosti, okrem richtára, boli v roku 1427 zdanené od 41 port, takže Rožkovany boli veľkou dedinou. Rožkovany aj po schudobnení sedliakov a zmenšení počtu ich domácností zostali aj koncom 16. storočia veľkou dedinou. Okrem miestnych zemanov a osadenstva fary tu žilo najmä poddanské obyvateľstvo. Počas prvého sčítania ľudu, v roku 1787 mala obec 83 domov a 658 obyvateľov, v roku 1828 103 domov a 759 obyvateľov. V druhej polovici 19. storočia sa veľká časť obyvateľstva vysťahovala. V roku 1910 v nej žilo 591 obyvateľov. Obyvateľstvo sa v minulosti zaoberalo tradičným poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a plátenníctvom. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Šarišskej stolice.

Počas celej svojej existencie obec nestratila svoj poľnohospodársky charakter, nevznikli tu žiadne priemyselné podniky. Určitým prelomom mohlo byť postavenie železnice Prešov – Lipany v roku 1873. V čase druhej svetovej vojny prešiel po hlavnej ceste v blízkosti obce dvakrát front. Obci samotnej sa vojna vyhla, až na menšiu prestrelku ku koncu vojny. Ani partizánske hnutie sa tu nerozmohlo, pretože blízka hlavná cesta bola starostlivo strážená nemeckými vojskami. Okolo roku 1749 sa spomína veľká drevená fara, o ktorej sa nevedelo, kedy a kým bola postavená. V kánonickej vizitácii z roku 1775 sa spomína fara vo veľmi biednom stave. Knižnica na fare obsahovala okolo 25 titulov. V roku 1804 bola postavená nová budova fary. V roku 1833 vo farskej knižnici sa nachádzalo viac ako 50 kníh. Nová fara bola postavená v rokoch 1858-1860. Na jeseň 1865 postihol faru, školu a hospodárske budovy požiar. V roku 1966 sa stará fara zbúrala a na jej mieste sa začala stavať nová farská budova. Oprava fary a následná maľba sa prevádzala v roku 1982. Strecha na budove sa opravovala v roku 1987.

Cintorín v roku 1749 bol katolícky, požehnaný, nachádzal sa okolo kostola, bol rozsiahly ohradený poškodeným múrom a plotom. Evanjelickí páni sa nechávali pochovávať v Sabinove na svojom evanjelickom cintoríne. Ostatní sa nechávali pochovávať na miestnom. V polovici 18. storočia sa spomína pri ceste a rieke Toryse murovaný kríž so Spasiteľom a bolestnou Pannou Máriou. V roku 1757 dal postaviť František Roskoványi, pomaly už zaniknutú, kamennú kaplnku s obrazom Panny Márie a Spasiteľa, ktorá stála pri ceste za riekou Torysou. V roku 1783 Tomáš Roškoványi postavil kríž pri ceste, v blízkosti kamenného stĺpa so svätcom.

Drevená kaplnka, so sochou sv. Jána Nepomuckého, bola postavená v roku 1787 v strede dediny pri dome Mikuláša Roškoványiho. V 70-tych rokoch 20. storočia bola celá kaplnka premiestnená ku kostolu na terajšie miesto. Kaplnku sv. Ondreja dal postaviť Ján Marchevka pravdepodobne začiatkom 20. storočia. Kaplnku pri autobusovej zastávke na hlavnej ceste postavil Ján Ščerba pravdepodobne na začiatku 20. storočia

Farnosť Rožkovany sa v schematizmoch uvádza ako starobylá farnosť, ktorej pôvod siaha do 13. storočia.

Prvý kostol stál na kopci, severne oproti dnešnému kostolu na starom cintoríne, v lokalite zvanej KOSCELISKO. Patrón kostola sa predpokladá sv. Anton pustovník. Predpokladá sa, že kostol v 13. storočí bol murovaný a kamenný, postavený v románskom slohu.

Historik Ferdinand Uličný uvádza, že v Rožkovanoch v tunajšom kostole pôsobil od začiatku 90. rokov 16. storočia evanjelický kazateľ. Najneskôr od roku 1591 sa dedina stala sídlom evanjelickej farnosti. Iný prameň hovorí, že od roku 1600 pôsobil v dedine katolícky kňaz. V roku 1614 prestúpil k evanjelikom.

V roku 1614 sa v dedine uskutočnila schôdza šarišsko-evanjelického dekanátu. Ďalšie zhromaždenie sa konalo 3. októbra 1615, riešila sa otázka manželstva. Bohoslužby sa vysluhovali nepretržite do roku 1672, kedy sa začalo evanjelikmi nazývané „desaťročné prenasledovanie“ katolíkmi. Vtedy zanikla aj miestna evanjelická farnosť. Až v roku 1690 opäť do dediny prišiel kazateľ, ktorý obnovil bohoslužby v miestom kostole.

Prvý priamy záznam o kostole s vežou je z roku 1636, o ktorom sa hovorí, že bol postavený z kameňa. Inventár tvoril 2 kalichy, jeden z nich bol cínový a druhý strieborný, pozlátený s paténou, červený ornát, 2 albya 4 ručníky. Kostol mal kryptu, v ktorej boli pochovaní členovia rodu Roškoványi.

Od roku 1716 sa začala písať cirkevná matrika. Seniorska vizitácia z roku 1720 potvrdzuje, že kostol a fara patrili evanjelikom. V rokoch 1732 a 1734 sa začali konať kroky k rekatolizácii. Kostol a fara sa do rúk katolíkom definitívne vrátili 27. júla 1734. V roku 1737 bol kostol požehnaný a v apoštolskom breve mu boli udelené odpustky na sv. Floriána, mučeníka 4. mája a na sv. Štefana, uhorského kráľa 20. augusta. Komunita rožkovianskych evanjelikov tvorila filiálku patriacu pod Lipany. Keď sa v hornotoryskej kotline zobrali všetky kostoly evanjelikom, komunita bola pričlenená k Sabinovu, pravdepodobne až do konca 18. storočia.

V 18. storočí boli vo veži 2 zvony, veľký bol nefunkčný zasvätený sv. Donátovi a menší. Tretí malý zvon bol vo vežičke nad loďou kostola. Ním sa dávalo znamenie na evanjelium a na pozdvihovanie.

V 19. storočí v roku 1856 nitriansky biskup Augustín Roskoványi dal postaviť nový kostol, ktorý v roku 1858 bol dokončený, a zasvätený sv. Antonovi pustovníkovi. Patrocíniums staršieho kostola z roku 1331 bolo prenesené na novopostavený klasicistický kostol z roku 1858. Zakúpené bolo nové zariadenie: krstiteľnica, organ, zvon a 4 obrazy od Spoločnosti sv. Severína (obraz sv. Antona pustovníka, Sedembolestnej Panny Márie, sv. Anny).

Augustín Roškoványi daroval pre nový kostol zvon, ktorý je funkčný aj v súčasnosti. Pred 1. svetovou vojnou boli vo zvonici 4 zvony. Počas 1. svetovej vojny zrekvirovali vojaci 3 zvony, z ktorých odlievali delá. Ostal iba jeden zvon. V súčasnosti sú vo veži kostola 3 zvony.

Súčasný klasicistický kostol je jednoloďový s rovným uzáverom presbytéria a do štítového priečelia vstavanou vežou. Kostol má klasicisticky upravenú fasádu s lizénami a podstrešnou rímsou. Na rohu lode je diagonálne postavený dvojstupňový oporný pilier, na ktorom je epitaf s erbom z roku 1618. V roku 1981 sa konala oprava kostola a prístavba skladu k sakristii. Za oltárom na stene visel oltárny obraz sv. Antona a sv. Pavla pustovníkov od mníchovského maliara Jána Mauschka z roku 1858. V súčasnosti obraz visí v presbytériu nad vchodom do sakristie. Cez pôstne obdobie sa prekrýval tento oltárny obraz plátnom, na ktorom bol zvýraznený pôstny motív – ukrižovaný Kristus. Tento oltár bol až do roku 1958, pokiaľ zakúpili nový.

Počiatky neorganizovaného hasičstva v Rožkovanoch siahajú do druhej polovice 19. storočia. V roku 1897 už existoval zbor, ktorý v malom počte členov vyvíjal slabú činnosť. Založenie legálneho hasičského zboru sa uskutočnilo 29. apríla 1925. Posviacka práporu sa konala 15. mája 1938. V čase založenia mal zbor ručnú štvorkolesovú striekačku na konský poťah a drevený sklad postavený po pravej strane cesty pri vstupe do obce. Tento v 30-tych rokoch bol zbúraný. Postavená bola nová požiarna zbrojnica s drevnou sušiacou vežou. V roku 1993 bola zbúraná.

Červený kríž v obci bol založený v roku 1955. Písomné údaje o vzniku bratstva, nie sú dnes k dispozícii. Mohlo vzniknúť niekedy v 70-tych až 80-tych rokov 19. storočia. V roku 2004 malo 260 členov.

V roku 1848 bolo zrušené poddanstvo v obci. V roku 1858 bola posviacka kostola, 1893 vysadené lipy okolo kostola. Roku 1907 sa konala stavba mostu cez rieku Torysu. 1958-1962 sa prevádzala regulácia potoka Repisko.

[úprava] Symboly obce

Erb, znak, vlajka,

V modrom poli neskorogotického štítu na zelenej trávnatej pažiti zlatý (žltý) srnec so striebornou (bielou) zbrojou naľavo od neho zelený strom na ktorom sedí zlatý (žltý) vták.

Podkladom pre tento návrh bola obecná pečať, pochádzajúca z druhej polovice 19. storočia a mladšia pečať z 19. storočia. Odtlačok typária je uložený v Štátnom oblastnom archíve v Prešove. Na pečati bez kruhopisu je vyobrazený na pôde srnec, vľavo od neho strom na ktorom sedí vták. Na mladšej pečati je vyobrazený na trávnatej pôde jeleň v skoku, naľavo od neho strom na ktorom sedí vták. Návrh erbu je tvorený kombináciou oboch pečatí, kde zo staršej je prevzatý celý motív (srnec) a z mladšej pečate je na žiadosť zastupiteľstva obce doplnená trávnatá pažiť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, autentickosť a vek tohto znamenia, bolo odporučené, aby sa stalo základom, východiskom pri tvorbe obecného erbu. Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít bol zvolený pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike. Predkladaný návrh sa stal platným erbom obce Rožkovany po jeho odsúhlasení obecným zastupiteľstvom.

[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)

[úprava] Externé odkazy

Mestá a obce okresu Sabinov (2+41)

31.12.2003

Bajerovce | Bodovce | Brezovica | Brezovička | Červená Voda | Červenica pri Sabinove | Ďačov | Daletice | Drienica | Dubovica | Hanigovce | Hubošovce | Jakovany | Jakubova Voľa | Jakubovany | Jarovnice | Kamenica | Krásna Lúka | Krivany | Lipany | Lúčka | Ľutina | Milpoš | Nižný Slavkov | Olejníkov | Oľšov | Ostrovany | Pečovská Nová Ves | Poloma | Ratvaj | Ražňany | Renčišov | Rožkovany | Sabinov | Šarišské Dravce | Šarišské Michaľany | Šarišské Sokolovce | Tichý Potok | Torysa | Uzovce | Uzovské Pekľany | Uzovský Šalgov | Vysoká