Tyrkys
Z Wikipédie
| Tyrkys | |||
|---|---|---|---|
 |
|||
| CuAl6(PO4)4(OH)8·4H2O | |||
| Trieda | Fosfáty, arzenáty a vanadáty | ||
| Zaradenie | VII/D.15-40 | ||
| Rok objavenia | starovek | ||
| Pôvod názvu | z fr. turquoise - turecký | ||
| IMA status | prijatý (1959) | ||
| Kryštalografia | |||
| Kryšt. sústava | triklinická | ||
| Bodová grupa | 1 | ||
| Priestorová grupa | P1 | ||
| Mriežkové param. | a=7,48 Å b=9,95 Å c=7,68 Å α=111,65 ° β=115,383 ° γ=69,433 ° V=449,39 |
||
| Morfológia | |||
| Habitus | Masívny, obličkový, povlaky, zriedka aj drobné kryštály | ||
| Optické vlastnosti | |||
| Farba(y) | modrá, tyrkysová, zelená, šedozelená | ||
| Farba vrypu | biely, zelenobiely | ||
| Lesk | sklený, matný | ||
| Pleochroizmus | dichroizmus X=bezfarebný Z=modrý, zelený |
||
| Priesvitnosť | priehľadný až nepriehľadný | ||
| Indexy lomu | nα=1,610 nβ=1,615 nγ=1,650 |
||
| 2V | 40 ° (vypočítaný 44 °) | ||
| Dvojlom | δ=0,0400 | ||
| Fyzikálne vlastnosti | |||
| Tvrdosť (Mohs) | 5-6 | ||
| Hustota | 2,86 kg.dm-3 | ||
| Štiepateľnosť | výborná na ploche {001}, dobrá na {010} | ||
| Lom | lastúrový | ||
| Ostatné | |||
| Rádioaktivita | nerádioaktívny | ||
Tyrkys je minerál kryštalizujúci v triklinickej sústave, chemicky hydratovaný zásaditý fosforečnan medi a hliníka - CuAl6(PO4)4(OH)8·4H2O peknej modrozelenej farby. Známy je už od staroveku, používa sa ako polodrahokam a ozdobný kameň. Názov pochádza pravdepodobne z fr. slova pierre turquoise, znamenajúceho turecký kameň. Tyrkys sa však v Turecku nenachádza, názov vznikol pravdepodobne tak, že Turci s ním obchodovali a boli jeho hlavným dovozcom na západ.
Obsah |
[úprava] Vlastnosti
Tvrdosť tyrkysu je niečo menej ako 6 (v Mohsovej stupnici), tesne pod ortoklasom. Len zriedka vytvára malé kryštáliky, väčšinou sa vyskytuje v rôznych masívnych útvaroch, prípadne vytvára rôzne povlaky. Od tvaru závisia aj ďalšie vlastnosti tyrkysu: priehľadnosť (kryštály sú priehľadné, masív je nepriehľadný) a lesk (kryštálový má sklený lesk, masívny matný). Farba je väšinou modrá (tyrkysová), ale vyskytujú sa aj odtiene zelenej, belasej, príp. bielej.
Tyrkys je nerozpustný vo vode a kyselinách, s výnimkou horúcej kys. chlorovodíkovej. Jeho hustota sa pohybuje od 2,6 do 2,9 kg.dm−3.
[úprava] Vznik a výskyt
[úprava] Vznik
Tyrkys je sekundárny minerál medi, preto sa vyskytuje na jej náleziskách. Musia však byť prítomné aj minerály hliníka, fosforu a pH menšie ako 7, aby bol možný jeho vznik. Typickým prostredím je suché arídne prostredie vysoko premenených vulkanitov spolu s výskytom oxidov železa. Taktiež je možný jeho vznik z hydrotermálnych roztokov.
Ako sprievodné minerály tyrkysu sa vyskytujú kaolinit, montmorillonit, alofán, wavellit a pyrit.
[úprava] Výskyt
Tyrkys je jeden z prvých drahokamov, ktorý bol ťažený. Jeho ťažba je doložená už pred 5000 rokmi.
[úprava] Sinaj
Tažba tyrkysu sa datuje už od prvej dynastie. Na polostrove Sinaj je šesť nálezísk, všetky sú v juhozápadnej časti ostrova a pokrývajú ploch 650 km2. Dve z nich: Serabit el-Chadim a Wadi Maghreh sú pravdepodobne najstaršie bane na svete. Tyrkys sa tu vyskytuje v pieskovcoch prekrytých bazaltami. V súčasnosti sa už neťaží, aj keď miestni obyvatelia ho sporadicky zbierajú.
[úprava] Irán
Iránske náleziská sú tiež veľmi staré. Tyrkys sa ťaží v baniach pri vrchu Ali-mersai, asi 25 km od Mašhadu, hlavného mesta provincie Chorasán. Tyrkys sa vyskytuje v zvetranom trachyte, spolu s vrstvami limonitu a pieskovcov.
[úprava] Iné náleziská
Menšie, tiež staré náleziská sú v Číne, kde sa vyskytuje v silne prekremenených vápencoch, v Tibete, Turkménsku, Afganistane a Čile. Novšie bol objavený v USA, Austrálii (Queensland a Victoria), a Nemecku (Sasko).
[úprava] Použitie
Jediné praktické využitie tyrkysu pre jeho krásne farby je v šperkárstve. Ako ozdobný kameň sa vyskytuje už v starom Egypte, Indii, Mezopotámii, Číne, Perzskej ríši (tu bol po stáročia národným kameňom) a predkolumbovskej Amerike. Do Európy, kde bol až do 14. storočia neznámy, sa dostal po hodvábnej ceste. Používa sa hlavne ako ozdobný kameň do brošní, prsteňov, spôn, konských ohlávok a pod. (v tomto smere sa za najkrajšie považujú perzské a indické práce), ako aj obkladový kameň stavieb (najčastejšie mešít). Často sa do tyrkysu (hlavne v Perzii) vyrývali slová, ktoré boli potom vykladané zlatom.
Iné významy (napr. ako ruda medi) nemajú praktický význam.
Časté sú aj imitácie tyrkysu (ako prví ich vyrábali egypťania zo skla s prímesami zlúčením medi), napr. tzv. Viedenský tyrkys, čo je chemicky vyzrážaný fosforečnan hlinitý, zafarbený oleátom meďnatým, alebo neolit, čo je zmes bayeritu( hydroxid hlinitý) a fosforečnanu meďantého. Všetky tieto napodobeniny majú odlišné fyzikálne vlastnosti od pravého tyrkysu. V roku 1972 bol však tyrkys syntetizovaný Pierrom Gilsonom.
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
- Tyrkys na www.mindat.org
