New Immissions/Updates:
boundless - educate - edutalab - empatico - es-ebooks - es16 - fr16 - fsfiles - hesperian - solidaria - wikipediaforschools
- wikipediaforschoolses - wikipediaforschoolsfr - wikipediaforschoolspt - worldmap -

See also: Liber Liber - Libro Parlato - Liber Musica  - Manuzio -  Liber Liber ISO Files - Alphabetical Order - Multivolume ZIP Complete Archive - PDF Files - OGG Music Files -

PROJECT GUTENBERG HTML: Volume I - Volume II - Volume III - Volume IV - Volume V - Volume VI - Volume VII - Volume VIII - Volume IX

Ascolta ""Volevo solo fare un audiolibro"" su Spreaker.
CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Kanji - Wikipedia, le encyclopedia libere

Kanji

De Wikipedia, le encyclopedia libere

ISO 639 Interlingua

Patrono:Escritura japonesa

Kanji
Kanji

Kanji (漢字, literalmente "Character Han") es le nomine del characteres chinese utilisate in le scriptura del lingua japonese.

Durante le processo del consolidation del lingua japonese, al par de un disvellopa de alphabeto syllabico, on adoptava le chinese systema ideographic pro exprimer le lingua. Le uso del Kanji es un del tres principal formas del scriptura japonese, le alteras duo essente Hiragana e Katakana, insimul appelate Kana.

On usa le Kanji pro exprimer solo conceptos, a diferentia del chinese, ubi illos pote esser etiam utilisate in su character phonetic. Un kanji corresponde un significate e se usa como determinante del radice del parola , le derivationes, conjugationes e accidentes se expresa mediante le uso de kana (in especial de hiragana) con le nomine de Okurigana, assi convive tanto le systema de scriptura autoctono (sed derivate del mesme scriptura han) e le systema importate.

Un pauc curiositate es que le japoneses, post haber obtenite le scriptura han usque le seculo III, mantene inalterate le symbolos que in China continental esseva reformate durante le Revolution Cultural del annos 60.

Tabula de contento

[modificar] Lectura

Un kanji pote tener differente pronunciationes, o "lecturas", dependente del contexto, uso in combination, e su localisation in le oration. Alcunos kanji commun possede decem o multo possibile lecturas. Istos son categorisate in le derivate del chinese, on'yomi (音読み) o in le lectura nativa kun'yomi (訓読み). Communmente on usa duo lecturas, un de kun'yomi e altera de on'yomi con lor alterationes phonetic accidental.

Le manera que on lege un kanji depende del contexto e de duo generalitates (in le cuje habe multe exceptiones):

  • Un parola de un solo kanji o sequite de okurigana, se lege como kun'yomi. Tal es le caso del verbos, per exemplo ver (miru, 見る), tene un okurigana que le da lectura japonesa.
  • Un combination de kanji in un parola da un lectura on'yomi. Es le caso del kanji del 'campo de arroz' (ta, 田) que quando se usa in combination con altera, se lege da (honda, 本田).

[modificar] Apprender le

Le cognoscimente de un gran numero de kanji, es totos minus un symbolo cultural e de erudition; le professores de literatura pote cognoscer usque septe mil kanji. In le publicationes officiales, le kanji non officiales, debe de esser acompassate de una guida de lectura que es paucos characteres, in ((hiragana)) o ((katakana)) jam esserea in le parte superior in le caso del scriptura de typo occidental e in le costado derecto in le scriptura oriental, in iste caso se parla de ((furigana)).

Le studio del kanji requiere de multo fortia, al equal que practica costante, quod pro quoti kanji, habe que memorizar

  • Le tractos: In kanji le orden e le manera de realizar le tracte es importante, altera de que es importante saper le numero de tracte e identificar le radical del kanji, iste adjucta quando se requiere utilizar un Patrono:Nihongo.
  • Le lecturas o pronunciationes:, jam se ha mentionate que existe duo typo de lectura on-yomi e kun-yomi, lo cual no implica que solo se tracte de duo lecturas, jam que pote existir varias, habe incluso casos (que felizmente son multo raros), in le que existe multo de 20 lecturas differentes.
  • Le significa, iste puncto es multo importante, jam que quando scribe nos un parola japonesa, le sentido del misma implica le uso de un determinate kanji (o grupo de kanjis) pro expresar esa idea, per exemplo sha, existe varias optiones, intre illes 者 社 車 nonobstante solo un de iste es correcta in cate un le sequientes parola s kaisha (EMPRESA)jitensha(BICICLETA) e isha(DOCTOR)

Solo postea haber studiate o ben trovar in le dictionario sapere nos que le methodo correcta de scribir istes tres parola s es

  • EMPRESA___________会社
  • BICICLETA__________自転車
  • DOCTOR____________医者

In effecto, aunque le tres parolas contene le syllaba sha que phoneticamente es identica, al momento de scribirlo e sapente le significate del parola es posible determinar le uso del kanji adequate.

[modificar] Uso de kanji in Occidente

Aparte del scriptura de linguas del este asiatico, le kanji tene pauco o nullo uso in locos ubi domina le alphabeto latino. Popularmente, e per le complexitate de lor tractes e lo cryptico que pote arrivar a esser, se utiliza como ornamentos, le cujes include attingar le cultura del tatuaje. Con base in le esthetica del characteres, etiam han essite utilizados como projectos de designa in le scholas del materia.

[modificar] Exemplos

Alcun kanjis usate pro representar alcun conceptos elemental pro le japoneses.

  • Patrono:Nihongo
  • Patrono:Nihongo
  • Patrono:Nihongo
  • Patrono:Nihongo

[modificar] Ligamines externos

Static Wikipedia (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Static Wikipedia February 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu