Gary Moore

Z Wikipédie

Gary Moore narodený ako Robert Wiliam Gary Moore (* 4. apríl 1952, Belfast Írsko) je írsky gitarista a spevák hrajúci blues rock. Ako jedenásťročný začal hrať na gitare a šestnásťročný sa stal členom dublinskej kapely Skid Row.

Po odchode zo skupiny, založil v roku 1973 Gary Moore Band a vydal debutový album Grinding Stone. O rok neskôr sa stal členom Thin Lizzy a nahral s nimi album Night Life. Potom sa pripojil ku skupine Colosseum II a v druhej polovici sedemdesiatych rokov s nimi vydal platne Strange New Flesh a Electric Savage.

V roku 1978 sa osamostatnil, nahral album Back on the Streets na ktorom sa spevácky spolupodieľal spevák, gitarista a basák Phil Lynott z Thin Lizzy. V roku 1979 sa titulnou piesňou a baladou „Parisienne Walkways“ z tohto albumu dostal prvýkrát do hitparád.

Po albume Back on the Streets sa opäť vrátil do skupiny Thin Lizzy a spolupracoval na Black Rose. Nasledovalo turné po USA, ktoré ukázalo, že aj keď hudobne hard rocková skupina dobre ladí s keltsko-írskou melodickou gitarou Garyho Moora, jej divokosť a občasné drogové úlety mu nevyhovujú. Keď nezhody medzi nimi vyvrcholili, Moore sa schválne nedostavil opakovane na tri koncerty a dostal hodinovú výpoveď od manažéra skupiny.

Začiatkom osemdesiatych rokov zostavil kapelu G-Force a vydal rovnomenný album, ktorý nebol príliš úspešný. Znova začal hrať sólovo, v roku 1982 nahral Corridors of Power, potom nasledoval Victims of the Future. V roku 1995 naposledy spolupracoval s Philom Lynottom na protivojnovej skladbe Out in the Fields, ktorá sa nachádza na melodickom albume s írskymi hudobnými motívmi Run for Cover.

Začiatkom deväťdesiatych rokov sa Gary Moore vrátil k hudbe, ktorá ho formovala už v dospievaní, k blues, rockovému hudobnému základu. V roku 1990 nahral bluesový album Still Got the Blues, nasledovali After Hourse a Blues Alive. Po týchto albumoch sa spojil s hudobníkmi z niekdajšeho tria Cream bubeníkom Gingerom Bakerom a spievajúcim basgitaristom Jackom Brucom. Pod názvom BBM (podľa začiatočných písmen ich prímení) vydali v roku 1994 album Around the Next Dream.

Z roku 1995 pochádza sólový album Blues For Greeny, ktorým vzdal úctu vtedy ťažko chorému Petrovi Greenovi zakladateľovi a vedúcemu skupiny Fleetwood Mac.

[úprava] Diskografia

[úprava] Sólové albumy

1973 - Grinding Stone
1978 - Back on the Streets
1979 - G-Force (G-Force)
1982 - Corridors of Power
1983 - Live at the Marquee
1983 - Rockin' Every Night - Live in Japan
1983 - Victims of the Future
1984 - Dirty Fingers
1984 - We Want Moore
1985 - Run for Cover
1987 - Wild Frontier
1989 - After the War
1990 - Still Got the Blues
1992 - After Hourse
1993 - Blues Alive
1994 - Ballads & Blues 1982-1994
1995 - Blues For Greeny
1997 - Dark Days in Paradise
1998 - Out in the Fields - The Very Best of Part 1
1999 - Blood of Emeralds - The Very Best of Part 2
1999 - A Different Beat
2001 - Back to the Blues
2003 - Live at Monsters of Rock
2004 - Power of the Blues
2006 - Old New Ballads Blues

[úprava] Skid Row

1970 - Skid Row
1971 - 34 Hours

[úprava] Thin Lizzy

1974 - Night Life

[úprava] Colosseum II

1976 - Strange New Flesh
1977 - Electric Savage
1977 - War Dance

[úprava] BBM

1994 - Around the Next Dream

[úprava] Scars

2002 - Scars

[úprava] Externé odkazy

Oficiálna stránka

Diskografia
Thin Lizzy
John Sykes \| Scott Gorham \| Marco Mendoza \| Michael Lee
Phil Lynott \| Brian Downey \| Eric Bell \| Gary Moore \| Brian Robertson \| Snowy White \| Darren Wharton \| Tommy Aldridge \| Randy Gregg
Štúdiové albumy: Thin Lizzy \| Shades of a Blue Orphanage \| Vagabonds of the Western World \| Nightlife \| Fighting \| Jailbreak \| Johnny the Fox \| Bad Reputation \| Black Rose: A Rock Legend \| Chinatown \| Renegade \| Thunder and Lightning
Koncertné albumy: Live and Dangerous \| Life \| BBC Radio One Live in Concert \| The Peel Sessions \| Boys Are Back in Town: Live in Australia \| One Night Only