Horská chata
Z Wikipédie
Horská chata je budova určená pre potreby turistického ruchu a to na poskytnutie odpočinku alebo ochrany pred zlým počasím a v prípade väčších chát aj poskytnutie nocľahu a stravy, turistických informácií, výnimočne i požičiavanie turistického a športového náradia. V niektorých, najmä väčších chatách je i sídlo Horskej záchrannej služby.
Podľa dostupnosti, veľkosti, polohy a určenia rozlišujeme nasledovné chaty:
- neudržiavané chaty, poskytujúce možnosť nocľahu či bivakovania v primitívnych podmienkach, kde si musí každý i sám ustlať; takéto chaty sa nachádzajú na miestach s malým počtom turistov či odlúčených miestach (subpolárne oblasti, horské), u nás je takou chatou turistická útulňa Andrejcová v Kráľovohoľských Nízkych Tatrách
- horské chaty, vybudované pozdĺž turistických chodníkov vo vysokohorskom prostredí; Platí v nich zásada, že každý turista má právo na poskytnutie odpočinku či nocľahu i keby to malo byť v improvizovaných podmienkach; jedná sa o objekty rôznej veľkosti a štandardu
- vo vysokohorskom prostredí, často na poľanách, možno nájsť ubytovanie aj v opustených a často zničených pastierskych chatách (salaše), alebo v stodolách, v ktorých si kedysi ľudia uskladňovali seno
- horské hotely - objekty disponujúce veľkým počtom lôžok, zvyčajne ľahšie dostupných (aj po cestách autami či bicyklami alebo lanovkami), v ktorých je možnosť ubytovania sa so zvyčajným hotelovým štandardom.
Obsah |
[úprava] História
S výstavbou turistických útulní a chát sa začalo v 19. storočí. Prvou chatou na slovenskej strane Tatier bola Rainerova chata (útulňa), ktorú roku 1863 postavil Johann Gerg Rainer na Starolesnianskej poľane. V Poľsku už od roku 1836 stála chata pri Morskom oku. Chaty vznikali najskôr živelne, neskôr ich stavali aj nadšenci z Uhorského karpatského spolku (Magyarországi Kárpátegyesület) založeného 10. augusta 1873 v Starom Smokovci. Najznámejšími spomedzi jeho zakladateľov boli levočskí a kežmarskí profesori gymnázií František Dénes a Samuel Roth, smokovecký lekár Mikuláš Szontágh, banskoštiavnický lekár Edmund Téry. Neskôr sa však v jeho čele presadili spišskí Nemci a tak v roku 1891 bol v Budapešti založený Uhorský turistický spolok (Magyar turista egyesület). Po vzniku Česko-Slovenska v ich údržbe pokračoval Klub československých turistov (na Slovensku pred rozpadom Uhorska existoval aj Tatranský spolok turistický, ktorý sa po vzniku ČSR včlenil do KČST).
Na území Tatier vyrástlo niekoľko chát a útulní, z ktorých však mnoho zaniklo či vyhorelo (napríklad Egidova chata v Predných Meďodoloch, Kežmarská chata pri Bielych plesách, Blásyho chata a Hunfalvyho chata vo Velickej doline a iné). V súčasnosti vysokohorské chaty nemajú jednotného vlastníka či správcu.
[úprava] Horské chaty na Slovensku
[úprava] Tatry
[úprava] Vysoké Tatry
- Bilíkova chata
- horský hotel Sliezsky dom
- horský hotel Hrebienok
- chata Plesnivec
- Chata pod Rysmi
- Chata pod Soliskom
- Chata pri Popradskom plese
- Chata pri Zelenom plese
- Rainerova chata
- Skalnatá chata
- Téryho chata
- bývalá Važecká chata, tiež nazývaná Kertészova, resp. Kertészova važecká chata
- Zamkovského chata
- Zbojnícka chata
[úprava] Západné Tatry
- Chata pod Náružím
- chata Zverovka
- Ťatliakova chata
- Žiarska chata
[úprava] Nízke Tatry
- Chata Björnson
- Chata Kosodrevina
- Kamenná chata pod Chopkom
- Štefánikova chata pod Ďumbierom
- Turistická útulňa Andrejcová
[úprava] Veľká Fatra
- Chata pod Borišovom
[úprava] Malá Fatra
- Horský Hotel Havrania, Zázrivá
- Chata pod Chlebom
- Chata na Grúni
[úprava] Pieniny
- Chata Pieniny, nie je vysokohorská chata