Jozef Maximilián Petzval
Z Wikipédie
Jozef Maximilián Petzval (* 6. január 1807, Spišská Belá – † 19. september 1891, Viedeň) bol slovenský fyzik, matematik a vynálezca.
Obsah |
[úprava] Vzdelanie
Základné vzdelanie získal v Kežmarku. Gymnázium navštevoval v Podolínci a v Levoči. Stredoškolské vzdelanie ukončil na lýceu v Košiciach. V roku 1826 začal študovať na Univerzite v Pešti. Po absolvovaní Institutum geometricum sa v roku 1828 zapísal na tamojšiu filozofickú fakultu, kde v roku 1831 bol vymenovaný za adjunkta na katedre fyziky. V roku 1832 obhájil na filozofickej fakulte doktorát filozofie a stal sa suplentom matematiky, mechaniky a praktickej geometrie na peštianskej univerzite.
[úprava] Kariéra
V roku 1837 bol menovaný riadnym profesorom vyššej matematiky. Od roku 1837, kedy bol pozvaný na Viedenskú univerzitu, tam 40 rokov prednášal matematiku. Vynikal v riešení algebraických a diferenciálnych rovníc, bol mimoriadne zručný brusič skla a jemnomechanik. Venoval sa akustike a to kmitaniu strún, diferenciálnym rovniciam kmitania strún, matematickej teórii hudobných nástrojov, ďalej balistike, analytickej mechanike, vypracoval projekty plavebného kanálu okolo Pešti. Osobitnú pozornosť venoval optike, kde sú najvýznamnejšie jeho výpočty fotografických objektívov. V roku 1840 dokončil návrhy dvoch objektívov – portrétového a krajinkárskeho. Petzvalov vynález objektívov má mimoriadny svetový význam. J. Petzval je zakladateľom modernej fotografie. Ďalej navrhol konštrukcie osvetľovacích a premietacích prístrojov, ďalekohľad, zrkadlovú Petzvalovu lampu, kde je maximálne možné využitie svetelnej energie, zdokonalil mikroskop. Petzvalovým prínosom bol predovšetkým matematický výpočet korekcie optických sústav.
[úprava] Najvýznamnejšie práce
- v roku 1847 Integrácia lineárnych diferenciálnych rovníc s konštantným alebo premenlivým koeficientom.
10 rokov po smrti J. Petzvala sa našli časti rukopisov:
[úprava] Ocenenia
Jozef Petzval dostal množstvo pôct a vyznamenaní. Od roku 1846 bol dopisujúcim členom a od 1849 riadnym členom viedenskej akadémie vied. Bol vyznamenaný i radom Františka Jozefa. Jednota českých matematikov ho roku 1881 zvolila za čestného člena.
V roku 1957 bola v Maďarsku založená pamätná Cena Jozefa Petzvala - ocenenie pokrokov dosiahnutých na poli optiky, akustiky, filmovej a videotechnológie, jemnej mechaniky, fotochémie a divadelnej technológie. Okrem toho existuje aj Medaila Jozefa Petzvala.
[úprava] Externé odkazy
Matematický ústav SAV Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok