Mario Puzo

Z Wikipédie

Mario Puzo

Mario Puzo (* 15. október 1920, New York – † 2. júl 1999, Bay Shore) bol americký spisovateľ a filmový scenárista. Preslávili ho fiktívne príbehy o mafii, najmä kniha Krstný otec.

Obsah

1 Detstvo, mladosť
2 Prvé romány
3 Krstný otec
4 Tvorba po Krstnom otcovi
5 Dielo
- 5.1 Romány
- 5.2 Iné
6 Filmové scenáre
7 Externé odkazy

[úprava] Detstvo, mladosť

Vyrastal v chudobnej rodine so šiestimi bratmi a sestrami v drsnej štvrti talianskych prisťahovalcov v New Yorku, ktorú miestni obyvatelia slangovo volali Pekelný kotol. Puzov otec pracoval na železnici ako robotník a podľa matky to bolo zamestnanie, v ktorom mal pokračovať aj syn. Otec však rodinu opustil a Mario sa železničiarom nestal.

Ako jedenásťročného ho zvolili za kapitána futbalového tímu (bol ním sedem rokov) a päť rokov bol predsedom športového klubu Hviezda v hudsonskom Dome mládeže. Už ako slávny spisovateľ rád rozprával, že to bola jeho najväčšia kariéra, radosť a sláva, ktoré dosiahol v živote. Od detstva rád čítal, z miestnej knižnice si od knihovníka Josefa Altshelera, ktorý rozprával historky o bojoch Indiánov, požičiaval dobrodružnú literatúru. Puzo a jeho súrodenci boli v chudobnej rodine prvými gramotnými.

Počas druhej svetovej vojny narukoval k letectvu, bojoval v Nemecku a vo Východnej Ázii. Po skončení vojny študoval najprv na Novej škole sociálneho výskumu sociológiu a neskôr sa na Columbijskej univerzite zaoberal literatúrou, popri tom si privyrábal čítaním korektúr. Osemnásť rokov pracoval v štátnej správe, hlavne v zahraničí a potom začal autorsky písať.

V roku 1946 sa oženil s Erikou Lina Broske, s ktorou mal troch synov a dve dcéry.

[úprava] Prvé romány

Jeho prvým literárnym počinom bol v roku 1955 román Temná aréna, ktorého dej sa odohráva v porazenom Nemecku. Na prvý pohľad je dej románu založený na vzťahu Američana a Nemky, druhoplánovo je aj o finančných záujmoch západných okupačných mocností a porazeného, Západného Nemecka. Autorov debut kritika prijala vcelku priaznivo, vydavateľstvo mu vyplatilo honorár 3 500 dolárov, ale úspech a popularitu ním nedosiahol, tie prišli až o desať rokov.

Medzitým si privyrábal ako úradník a publicista a v roku 1965 mu vyšiel druhý román Šťastná pútnička, v ktorom vyrozprával príbeh jednoduchej Talianky, ktorá je vydatá do Ameriky, jej životnú cestu z chudobných pomerov, až k bohatstvu, ku ktorému sa dopracuje nečistými prostriedkami, aj stykom s podsvetím.

Posmelený kladným hodnotením jeho prvých dvoch románov, požiadal vo vydavateľstve Atheneum o zálohu, aby mohol začať písať ďalší román. Vydavateľstvo mu nevyhovelo, ale keďže bol pôvodom Talian, odporučili mu napísať román z mafianského prostredia. Puzo, aj keď mafiánov osobne nepoznal, pokúsil sa napísať koncept budúceho diela, ktoré odovzdal v spomínanom vydavateľstve, to ho však odmietlo. Nakoniec sa dohodol s vydavateľstvom Putnam, ktoré mu vyplatilo na vtedajšiu dobu slušnú zálohu 5 000 dolárov.

[úprava] Krstný otec

V roku 1966 začal pracovať na svojom najúspešnejšom románe. Preštudoval si príslušnú literatúru, aby spoznal prostredie, ľudí a zákony, ktoré platili v mafii, a o dva roky v júli 1968 odovzdal vo vydavateľstve Putnam rukopis Krstného otca. Román sa onedlho stal celosvetovým bestsellerom, a v novinách New York Times bol na zozname hitov 67 týždňov, 22 týždňov z toho sa udržal na prvom mieste. Puzo mal štyridsaťosem rokov, keď týmto románom prerazil vo svete literatúry, stal sa slávnym a zabezpečil seba i rodinu.

V roku 1972 podľa Puzovho scenára nakrútil režisér Francis Ford Coppola rovnomenný multižánrový film v hlavnej úlohe s Marlonom Brandom, ktorý stvárnil postavu dona Vita Corleoneho. Film mal veľký úspech a v rokoch 1974 a 1990 sa dočkal ďalších pokračovaní, na ktorých sa scenáristicky podieľal Puzo.

V čase nakrúcania filmu sa ocitol na jednom večierku v Hollywoode, o ktorom neskôr rozprával: Hostitelia mi predstavili pár podozrivých chlapov.Nik to nepovedal nahlas, ale vedel som, že toto sú ozajstní donovia a krstní otcovia. Rozprávali sa so mnou, chválili ma, aj keď ja som im prisahal, že som v skutočnosti nikdy živého mafiána nevidel. Oni sa usmievali, pokyvovali hlavami a jeden dokonca na mňa sprisahanecky žmurkol.

Vďaka románu Krstný otec dosiahol Puzo dlho očakávanú popularitu a finančne sa zabezpečil, napriek tomu mu paradoxne nevyhovoval život mediálnej hviezdy a utiahol sa do ústrania, v ktorom prehodnocoval svoje životné postoje.

V knihe Dokumentácia ku Krstnému otcovi napísal: Často som sa myšlienkami vracal do komunity, kde som vyrastal. Spomínam na ľudí, ktorými som v mladosti nekompromisne opovrhoval. Kde sa v nich zobrala odvaha, aby sa oženili, mali deti, aby odchádzali za živobytím do cudzej krajiny, bez toho, aby niečo poriadne vedeli a ovládali jazyk tej krajiny? Napriek tomu to robili, aj keď ich nemal kto upokojovať, pri plnom vedomí, bez duševnej útechy a bez fantastických predstáv. Boli to hrdinovia. Žil som medzi nimi - a nevidel som ich.

[úprava] Tvorba po Krstnom otcovi

Ďalšia tvorba Maria Puza bola poznačená jeho prvým úspechom. Všetky diela, ktoré napísal po Krstnom otcovi boli variáciou na mafiánske témy a sledovali aktuálne dianie v zločineckej organizácii. V jeho románoch Blázni zomierajú, Sicílčan ale aj Posledný don už nevystupuje tradičná mafia, ale nová, moderná, ktorá už má nové záujmové sféry a obsadzuje nové teritóriá.

Po jeho smrti vyšiel v roku 2000 román z mafiánskeho prostredia Omerta a v roku 2001 posledná kniha Rodina, ktorú dokončila po Puzovej smrti jeho spolupracovníčka a manželka Carol Gino.

Rodina, ktorej dej sa odohráva v renesančnom Taliansku a hlavné postavy, ktoré tvoria príslušníci rodiny Rodriga Borgiu, neskoršieho pápeža Alexandra VI. na prvý pohľad vybočuje z radu mafiánskych tém, ale sám autor sa vyjadril, že Borgiovci sú prvá zločinecká rodina. Tvrdil, že ich život plný dobrodružstva je viac zlopovestný, ako mafiánske príbehy. Inšpiráciou na napísanie knihy mu bola návšteva Vatikánu v roku 1983, kedy ho zaujali dejiny Talianska a jeho krása.

Počas nasledujúcich rokov napísal ďalšie romány, na rozpracovanej Rodine pracoval vždy vtedy, keď nemal dostatok inšpirácie alebo sa mu ťažie tvorilo. Bola pre neho inšpiráciou a záchytným bodom.

Mario Puzo zomrel ako sedemdesiatdeväťročný 2. júla 1999, v deň, keď pred tridsaťjeden rokmi dopísal svoje najúspešnejšie dielo Krstného otca doma v Bay Shore na Long Islande.