Martinská deklarácia
Z Wikipédie
Martinská deklarácia alebo Deklarácia slovenského národa je dokument z 30. októbra 1918 prijatý na zhromaždení v Martine, kde sa účastníci prihlásili k sebaurčovaciemu právu národov a ustanovili SNR ako jedinú predstaviteľku oprávnenú vystupovať v mene slovenského národa.
Obsah |
[úprava] Vznik
V Martine (vtedy Turčianskom Svätom Martine) sa už od 29. októbra schádzalo v budove Tatrabanky na uhorskými úradmi povolené zhromaždenie SNS vyše 200 zástupcov z celého Slovenska. O tom, že v Prahe 28. októbra už vyhlásili Česko-Slovensko ešte nič nevedeli. 30. októbra sa doobeda ešte diskutoval stupeň jednoznačnosti prihlásenia sa k česko-slovenskému štátu z obavy pred násilnou reakciou zo strany Maďarov. Napokon sa zhodli na upravenom znení , ktoré predložil Samuel Zoch. O 14. hodine sa konalo slávnostné zhromaždenie, na ktorom najprv Matúš Dula referoval o situácii, potom Andrej Hlinka vyzval Slovákov k jednote a napokon zhromaždenie ustanovilo 20-člennú Slovenskú národnú radu (podľa niektorých názorov „Národnú radu slovenskej vetvy jednotného česko-slovenského národa“), pripravenú už od 12.9.1918, a jej 12-členný výkonný výbor, z ktorého väčšinu tvorili nečlenovia SNR. V mene tejto Slovenskej národnej rady zhromaždenie prijalo Deklaráciu slovenského národa, ktorú potom predniesol Samuel Zoch.
Pôvodný text aj zápisnica o priebehu zhromaždenia sa stratili. Tieň na dokumet vrhá skutočnosť, že večer navštívil výkonný výbor SNR, ktorý sa radil u Matúša Dulu, Milan Hodža, ktorý prišiel z Budapešti, a svojvoľne potom v noci schválený dokument zmenili. Išlo najmä o zohľadnenie nových Hodžovýh informácií, že bola v Prahe vyhlásená Česko-slovenská republika, a že Rakúsko-Uhorsko kapitulovalo. Výsledkom bolo odstránenie požiadavky sebaurčovacieho práva slovenského národa, účasti jeho reprezentantov na mierovej konferencii (keďže zástupcami mali byť česko-slovenskí predstavitelia) a odvolávka na fakt, že rakúsko-uhorský minister zahraničných vecí Andrássy uznal 14 bodov prezidenta Wilsona(27. októbra). Niektorí podpisovatelia neskôr aj uverejnený text označili za "falzifikát" – teda nie text, ktorý pôdovne schválili a podpísali. Ďalším problémom deklarácie bol fakt, že zastúpenie slovenského národa nebolo reprezentatívne – veľkú prevahu mali osoby z Martina a príliš veľa členov boli evanjelici (na katolíckom Slovensku).
[úprava] Obsah
- SNR si vyhradzuje právo vystupovať ako jediný zvrchovaný reprezentant slovenského národa.
- Uhorská vláda nemá právo konať v mene slovenského národa
- Požiadavka sebaurčovacieho práva pre slovenský národ
- Požiadavka uzavretia okamžitého mieru (vo vojne)
- Oficiálne zrušenie zväzku Slovenska s Uhorskom a vytvorenie nového zväzku s českým národom. Zmysel celého obsahu (najmä termín „česko-slovenský národ“ v spojitosti s princípom sebaurčenia) vyjadruje myšlienku spoločného štátu Slovákov a Čechov.
Dokument používa pojmy „slovenský národ“, „česko-slovenský národ“ aj „slovenská vetva česko-slovenského národa“. Posledné dva používa z čisto politických dôvodov, aby nekomplikoval zdôvodňovanie vzniku česko-slovenského štátu v zahraničí.
[úprava] Význam
Je to jeden zo základných dokumentov zrodu česko-slovenského štátu. Potvrdením, že aj Slováci chcú štát Česko-Slovensko dodala legitimitu úsiliu zahraničného odboja za vznik Česko-Slovenska.
[úprava] Vacuum iuris
Deklarácia bola v medzivojnovom období predmetom sporov. Najviac sa spomínala tzv. tajná klauzula hovoriacia o tom, že sa po desiatich rokoch má „štátoprávny pomer“ Slovákov (v Česko-Slovensku či mimo neho) znova dohodnúť „úmluvou medzi legálnymi zástupcami“ Slovenska a Česka.Išlo o zápis deklarantov z 31. októbra, ktorý bol podľa signatárov Jura Koza-Matejova, F. Jurigu i E. Stodolu naozaj braný deklarantami ako záväzná časť rozhodnutia.
Informáciu o tejto klauzule v novoročnom čísle denníka Slovák roku 1928 uverejnil Dr. Vojtech Tuka, poslanec HSĽS, v rozsiahlom článku s názvom V desiatom roku Martinskej deklarácie s podtitulom Štátnofilozofická úvaha/plný text vyšiel v roku 1991 vo vydavateľstve I. Štelcera/. Podľa tejto úvahy, ak do 31. októbra 1928 nedôjde v ČSR k štátoprávnym úpravám, potom v zmysle tzv. tajného dodatku k Martinskej deklarácii prestane na Slovensku platiť ústava, zákony i právomoc úradov - nastane vacuum iuris.
[úprava] Pozri aj
[úprava] Externé odkazy
| Česko-Slovensko – základné dohody, zmluvy a listiny – od vzniku k zániku (1915–1992) | ||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
||||||||||||
