Veľká polos
Z Wikipédie
Veľká polos dráhy je jedným z elementov dráhy, opisujúcich pohyb kozmického telesa (prirodzeného, napr. planéty, kométy a pod., alebo umelého) v kozmickom priestore. Označuje sa a a vyjadruje sa v dĺžkových mierach; u prirodzených kozmických telies, najmä planét v Slnečnej sústave sa najčastejšie používa astronomická jednotka (AU). Vyjadruje strednú vzdialenosť kozmického telesa od ťažiska sústavy.
Pri eliptickej dráhe sa rovná aritmetickému priemeru hodnôt vzdialenosti periapsidy (pericentra) a apoapsidy (apocentra) od ťažiska sústavy, teda
,
kde RP je vzdialenosť periapsidy a RA je vzdialenosť apoapsidy.
Hodnota veľkej polosi je priamo zviazaná s ďalšími elementami dráhy podľa 3. Keplerovho zákona. Obežná doba (perióda) P sa rovná
,
kde a je veľká polos a μ je gravitačný parameter centrálneho telesa.
Ak pri telesách pohybujúcich sa slnečnou sústavou vyjadríme a v astronomických jednotkách, pre dobu obehu P v rokoch dostaneme zjednodušený výraz
.
Pre stredný denný pohyb resp. stredný pohyb za jednotku času n vyjadrený v stupňoch za jednotku času
,
kde a je veľká polos a μ je gravitačný parameter centrálneho telesa.
Pri hyperbolických dráhach je hodnota veľkej polosi záporná (a < 0).
Pri parabolickej dráhe je hodnota veľkej polosi nedefinovaná. Ak sa excentricita eliptickej dráhy blíži k hodnote 1 zľava (čiže elipsa sa preťahuje až sa mení na parabolu), potom hodnota veľkej polosi rastie nad všetky medze, čiže
.
Ak sa naopak pri hyperbolickej dráhe hodnota excentricity blíži k hodnote 1 sprava (čiže hyperbola sa zužuje a mení sa na parabolu), tak (záporná) hodnota veľkej polosi klesá pod všetky medze, čiže
.
