Zimný slnovrat
Z Wikipédie
Zimný slnovrat je astronomický termín pre okamih, kedy má Slnko vrcholí v nadhlavníku na obratníku Kozorožca. zimný slnovrat nastáva 21. decembra, pričom jeho presný čas sa môže mierne meniť.
Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a rotáciou zemského telesa okolo Slnka. V čase zimného slnovratu je na severnej pologuli zima a na južnej pologuli leto.
[úprava] Dôsledky
V deň zimného slnovratu je na severnej pologuli najkratší deň v roku (čím severnejšie tým kratší čas slnečného svitu), na južnej pologuli najdlhší deň (čím južnejšie tým dlhší čas slnečného svitu). Špecifický je prípad rovníka a polárnych kružníc.
Na rovníku sú dni stále rovnaké (s minimálnou časovou odchýlkou slnečného svitu).
Za severnou polárnou kružnicou(66°30' s.g.š.) nastáva jav, ktorý sa nazýva polárna noc - slnko tu nevychádza nad horizont. Presne na severnej polárnej kružnici nastáva polárna noc len raz do roka (v čase zimného slnovratu). Čím severnejšie, tým je počet polárnych nocí vyšší.
Za južnou polárnou kružnicou (66°30' j.g.š.) nastáva jav, ktorý sa nazýva polárny deň - slnko tu vôbec nezapadá. Presne na južnej polárnej kružnici nastáva polárny deň len raz do roka (v čase zimného slnovratu). Čím južnejšie, tým je počet polárnych dní vyšší.
[úprava] Výpočet uhla dopadu slnečných lúčov
Dopad slnečných lúčov na danú rovnobežku môžeme ľahko vypočítať aj v prípade zimného slnovratu:
x = rovnobežka, na ktorej chceme vypočítať dopad slnečných lúčov. y = uhol, ktorý zvierajú dopadajúce slnečné lúče so zemským povrchom.
pre severnú pologuľu: (90° - x) - 23,5° = y
pre južnú pologuľu: (90° - x) + 23,5° = y
(v prípade, že "x" je menšie ako 23,5°, dosiahneme výsledok odpočítaním "y" od 180° , teda "180° - y" )
Pre Bratislavu platí 90° - 48° - 23,5° = 18,5° = v zime dopadajú slnečné lúče pod najmenším uhlom 18° 30'.
