New Immissions/Updates:
boundless - educate - edutalab - empatico - es-ebooks - es16 - fr16 - fsfiles - hesperian - solidaria - wikipediaforschools
- wikipediaforschoolses - wikipediaforschoolsfr - wikipediaforschoolspt - worldmap -

See also: Liber Liber - Libro Parlato - Liber Musica  - Manuzio -  Liber Liber ISO Files - Alphabetical Order - Multivolume ZIP Complete Archive - PDF Files - OGG Music Files -

PROJECT GUTENBERG HTML: Volume I - Volume II - Volume III - Volume IV - Volume V - Volume VI - Volume VII - Volume VIII - Volume IX

Ascolta ""Volevo solo fare un audiolibro"" su Spreaker.
CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Taranto - Wikipedia

Taranto

Da Wikipedia.


Taranto
Nomme ufficiale: Tarent
Reggione: Puglia
Pruvincia: 'e Tarant
Estenzione
(quant'è gruosse):
km²
Populazzione
(quanta ne simme):
201.349
Denzità
(comme ce stamme):
973 ab./km²
'E riune: Talsano, Lido Azzurro, Lama, San Vito
Commune vicini: Carosino, Faggiano, Fragagnano, Grottaglie, Leporano, Lizzano, Massafra, Monteiasi, Montemesola, Monteparano, Pulsano, Roccaforzata, San Giorgio Ionico, San Marzano di San Giuseppe, Statte, Villa Castelli
Codice pustale: 74100
Prefisso pe
ttelefuna':
099
Santo prutettore: San Cataldo
Festa d'o patrono: 10 'e maggio
Sito d''a cità: www.comune.taranto.it

Taranto (Tarde intô dialetto tarantino) è nu' comune 'e 201.349 cristiane, capoluogo ra provincia ca tene 'o stesso nomme e terzo cchiu' gruosso comune 'e ll'Italia meridionale peninsulare.

O'Castell aragones'
O'Castell aragones'

Situat into Golf 'e Taranto ncopp'o' Mar Ionio, si estend tra duje mari: 'o Mar Grande ed 'o Mar Piccolo. Insiem a Pilone, into territori 'e Ostuni (BR), e a Sant Maria 'e Leuca (LE), rappresent nu' dei vertic ideali ro' Salento.

È sede 'e nu' grande porto industrial e commerciale, e 'e nu' arsenale ra' Marin Militar Italiana, nonché ra' maggior stazion navale.

È pur 'a sede 'e nu' important centro industriale, cu stabiliment siderurgici (tra 'e quali 'o cchiu' grande centro siderurgic 'e Europa), petrolchimici, cementiferi e 'e cantieristic navale.

A' provinci soja piglia 29 comuni, addò ci sta l'agricoltur, 'a pesca e l'industri int'e' settor aeronautico, chimico, alimentare, tessil, e l'artigianat int'a' lavorazion ro' legn, ro' vetr e ra' ceramic. A' Tarant' se fabbric' pur' na birr' ra' città: a birr' Raffo.

[càgna] Geografia

[càgna] A' città re' duje mari

Tarant si affacci ncopp'o' Mar Ionio ed è definit 'a "città dei duje mari": 'o Mar piccirillo ed 'o Mar Grande. 'o Mar piccirillo è separat dal Mar Grande ra duje penisole ca' 'o chiudon a golfo, orientat entramb verso un'isola ca' costituisc 'o nucleo original ra' città, e collegat ad essa tramit 'o Pont 'e puort Napoli ed 'o Pont Girevole. L'isol è divenut tale in seguit 'o taglio ra' penisol eseguit durant 'a costruzion ro' fossat ro' Castell Aragonese, trasformat in seguit into canal navigabile ca' mette in comunicazion 'o Mar piccirillo cu 'o Mar Grande. Quest'ultimo, chiammat cchiu' frequentement "rada" in quanto vi sostan 'e navi in attesa, è separat dal Mar Ionio ra 'e Isol Cheradi 'e San Pietro e San Paolo e ra Capo San Vito.

O' Mar piccirillo è ra considerars nu' mar interno, pertanto, present problem 'e ricambi idrico. 'e suoi duje seni song idealment divisi dal Ponte Punta Penna Pizzone, ca' congiung Punta Penna cu Punta Pizzone: 'o primo seno ha 'a forma 'e nu' triangol grossolano, 'e cui vertic meridional song rappresentat dall'apertur ad est ncopp'o' sicond seno, e dall'apertur ad ovest ncopp'o' Mar Grande tramit 'o canale natural 'e puort Napoli; 'o sicond seno ha invece 'a forma 'e un'ellisse, 'o cui asse maggior misura quasi 5 Km in direzion sudovest-nordest.

Si 'e venti ca' 'e maree, insiem 'e sorgent sottomarin cu divers salinità, condizionan l'andament re' corrent 'e tipo superficial e 'e tipo profond tra 'e duje n'senature ro' Mar piccirillo ed 'o Mar Grande. Int'a' parte settentrional 'e entramb 'e seni, song localizzat alcune sorgent sottomarin chiamat citri, ca' apportan acqua doce nun potabil mista ad acqua salmastra, donand 'e acque ro' mar na' condizion idrobiologic ideale ppe 'a coltivazion dei mitili, "e' cozzeche". into primm n'senatura inoltre, sfocia 'o fiume Galeso.

A' città si è sviluppat lungo tutte 'e coste menzionate; 'o Borgo Antico si trova sull'isola, 'a penisol ad est ospita 'o quartier Borgo, attual centro ra' città, nonché 'e quartier Tre Carrare-Battisti, Italia-Montegranaro, Solito-Corvisea, Salinella, Talsano-San Donato, San Vito-Lama-Carell e costituisc l'attual asse 'e svilupp ra' città. 'a penisol ad ovest, invece, ospita 'o quartier Tamburi-Croce, nonché 'a zona industial ed 'o porto commerciale. cchiu' decentrat a nord ro' Mar Piccolo, si trova 'o quartier Paolo VI.

O' svilupp lungo 'e penisol è iniziat verso 'a fine ro' XIX secolo; primm' infatt, 'a città era arroccat ncopp all'isula. chistu è se vere considerand l'aspett urbanistic ra' città: int'a' città vecchi si ha nu' intric 'e vicoli, derivant ra' costruzion 'e abitazion quanto cchiu' possibil addossat ppe sfruttar tutto 'o spazio disponibil e ppe facilitar 'a difesa in caso 'e invasioni, ppe'tramente' int'a' città nova preval nu' ordinament cchiu' razionale, quasi a "piant 'e Ippodamo", modificat successivament int'a na'conformazion "a ventaglio".


Static Wikipedia (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Static Wikipedia February 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu