Šarišská vrchovina

Z Wikipédie

Šarišská vrchovina je skupina pahorkatín a údolí na Slovensku v oblasti južnej časti regiónu Šariš. Geografický ju ohraničujú Košická kotlina, Čierna hora, Branisko, Bachureň a údolie rieky Torysa. Predstavuje krajinu, ktorá sa vytvorila na geologickom podloží pochádzajúcom zo starších treťohôr, kedy sa v morskom prostredí usadili vrstvy pieskovcov a ílovcov. Táto montánna geologická stavba sa odráža v miernych, hladko modelovaných tvaroch povrchu, na ktorom sa striedajú poľnohospodárske pôdy so zalesnenými plochami.

Ohraničenie: Na S ju ohraničuje Bachureň a Spišsko-šarišské medzihorie. Na V je to Košická kotlina, na J Čierna hora a na Z Branisko. Vrchovina pretiahnutá v smere SZ-JV je takmer 30 km dlhá, 12 – 15 km široká, s rozlohou asi 300 km². Člení sa na 3 podcelky : Širocká, Sedlická a Chminianska brázda. Oproti susedným pohoriam sa javí ako členitá depresia, oproti Košickej kotline a Spišsko – šarišskému medzihoriu vystupuje ako vyvýšená stupňovina. Nadmorské výšky kolíšu medzi 253 – 700 m. Stredný uhol sklonu dosahuje 3 – 15 stupňov.

Geologická stavba: Prevažnú časť vrchoviny budujú flyšové súvrstvia centrálnokarpatského paleogénu zložené z pieskovcov, zlepencov, ílovcov, slieňov a brekcií. Na južnom okraji v susedstve Čiernej hory vystupujú druhohorné horniny. Jednotlivé stavebné jednotky budované rozlične odolnými horninami a zlomové poruchy sa prejavujú v morfológii povrchu Štiavnickych vrchov, v ktorých možno rozlíšiť vrchovinný, až pahorkatinný reliéf. Široké a pomerne nízke chrbty (450 – 700 m), budované odolnejšími pieskovcami a zlepencami, sa striedajú so širokými dolinami a eróznymi brázdami, ktoré sa vyvinuli na ílovitých bridliciach a ílovcoch. Úzke prielomové úseky dolín vznikli na odolných pieskovcoch, dolomitoch a zlepencoch (dolina Sopotnice a iné).

Klíma: Najnižšia časť Š. v. patrí do teplej, do 350 – 800m do mierne teplej klimatickej oblasti s chladnou zimou. Priemerný ročný úhrn zrážok je 600 – 780 mm, priemerné januárové teploty -4 až -6, júlové 14,5 – 18 C. Letných dní v roku je 15 – 556, snehová pokrývka trvá 70 – 120 dní.

Hydrografia: Š. v. patrí do povodia Hornádu. Povrchové toky inklinujú do hl. hydrografickej osi Torysy s najvýznamnejším ľavostranným prítokom Sekčovom a pravostranným prítokom Slavkovským potokom. Veľkú časť vrchoviny odvodňuje Svinka s najlepšie vyvinutou riečnou sieťou. Podľa vodného režimu patrí Š. v. k stredohorskej oblasti s max. prietokmi v apríli a min. v zime. Nepriepustné ílovcové horniny, ako aj andezitové ostrovné vrchy sú bez zásob podzemných vôd. Pieskovcový flyš má menšie výskyty podzemnej vody. Na tektonické línie sa viažu minerálové pramene v Malom Šariši, Bzenove, Brežanoch a inde.

Pôdy: Na sprašových hlinách najnižších polôh prevládajú kambizeme oglejné a luvizeme, vo vyšších polohách, na flyšových horninách kambizeme nasýtené a v najvyšších polohách sú to kambizeme nenasýtené.

Rastlinstvo: Pôvodný prírodný ráz človek zmenil najmä v pahorkatinnej a vrchovinnej časti. Pahorkatina bola takmer úplne odlesnená a nadobudla charakter kultúrnej stepi s výraznou prevahou oráčin. Vo vrchovine vznikli na plochách odlesnených dúbrav až dubových bučín rozsiahle trávnaté plochy a krovinaté pasienky. Rastlinných druhov je tu pomerne málo. Zachovali a len menšie komplexy dubovo-hrabových, bukových a borovicových lesov. Pri Sedliciach rastie u nás ojedinelý Slezinník hadcový a slezinník nepravý.

Živočíšstvo: Žijú tu najmä biotopy lesov. Sú to najmä jeleň obyčajný, srnec lesný, diviak lesný a rys ostrovid. Z drobných cicavcov okolo vodných tokov nájdeme dulovnicu väščiu a vydru riečnu.

Cestovný ruch: Vzhľadom na viaceré minerálne pramene poskytuje oblasť rekreačné možnosti. Nachádza sa tu kúpalisko Sedlice.

[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)

V chotári obce Sedlice	V chotári obce Sedlice	V chotári obce Sedlice	V chotári obce Sedlice
V chotári obce Sedlice	V chotári obce Sedlice	V chotári obce Sedlice	V chotári obce Klenov