Šelak
Z Wikipédie
Šelak je prírodná živica, ktorá sa získava sa z výlučkov červa Tachardia lacca. Vyskytuje sa v Assamských lesoch a v Thajsku. Červ pomocou tohto sekrétu ochraňuje svoje larvy pred vplyvmi okolia.
Syntetickou náhradou je acetaldehydová živica.
Obsah |
[úprava] Vlastnosti
Šelak vzdoruje kyselinám, v zásadách mäkne a rozkladá sa. Rozpúšťa sa v 92% liehu. Udržiava sa v tmavých nádobách, pretože pôsobením svetla stráca pružnosť. Topí sa pri 80-120 stupňoch Celzia.
výhody:
- fyziologicky nezávadný
- biologicky odbúrateľný
- bez zápachu a bez jedovatých súčastí
[úprava] Použitie
- Povrchová úprava dreva pomocou šelakové politury pri reštaurátorských prácach. Dáva drevu novú dimenziu, vyzdvihuje jeho krásu, hĺbku a jemnosť kresby a oživuje ho.
- Šelak sa používal pri produkcii gramofónových platní cca do roku 1950.
- Leštenie nábytku (v 18-19. storočí, napr. štýl biedermeier)
- Git
- V potravinárstve s označením E904, napr. na čokoládové dražé
[úprava] Druhy
- zlato-oranžový (TN), obsahuje viac vosku
- tmavočervený (tzv. rubínový šelak), obsahuje menej vosku
- pravý indický šelak (ABTN)
- biely alebo bielený šelak („copový“ šelak, po vybielení sa uchováva vo forme copov vo vode, aby nereagoval so vzduchom a zachoval si farbu, ako aj kôvôli zamedzeniu vyparovania alkoholu), získavaný pridaním chlóru a zbavený vosku. Používa sa na leštenie svetlých druhov driev (javor, lipa)
[úprava] Príprava
Výlučky citrónovožltej až tmavočervenej farby na vzduchu zasychajú. Zaschnutá živica sa z konárikov figovníkov odklepáva v podobe plástov alebo trubičiek. Surový šelak sa prepiera, pretaví a zbavuje tým nečistôt. Nalieva sa na pružné plechy alebo valce. Po stvrdnutí sa šelak odlupuje v podobe šupiniek. Jeho zafarbenie udáva obsah vosku a farbiva v ňom obsiahnuté. Šelak s naväčším obsahom vosku je jasnožltý, bez obsahu vosku je tmavočervený (rubínový šelak).
