Štefan Hatvani
Z Wikipédie
Štefan Hatvani (* 21. november 1718, Rimavská Sobota – † 16. november 1786, Debrecen, Maďarsko) bol maďarský prírodovedec, lekár a polyhistor slovenského pôvodu.
Narodil sa 21. novembra 1718 V Rimavskej Sobote. Študoval na viacerých západoeurópskych univerzitách (Basel, Leyden, Utrecht, Magdeburg), okrem iných aj u Johanna a Daniela Bernoulliovcov. Získal doktorát filozofie i medicíny. Po odmietnutí viacerých zahraničných ponúk sa usadil v Debrecíne, kde v r. 1749– 1786 pôsobil ako profesor reformovaného kolégia, na ktorom predtým aj sám študoval. Stal sa jedným z najvýznamnejších učiteľov tejto vynikajúcej školy, svojimi modernými výukovými metódami, najmä demonštračnými pokusmi z chémie a fyziky, osobitne elektrostatiky, si vyslúžil nielen seriózne uznanie, ale aj mystickú povesť a prívlastok uhorský Faust. Ako prírodovedec stál na báze osvietenského racionalizmu, uprednostňoval newtonovskú fyziku pred karteziánskou, dôraz kládol na experiment a už v svojej inauguračnej prednáške hovoril o dôležitosti štúdia matematiky. Bol priekopníkom výuky chémie, zároveň autorom prvého matematického spisu z teórie pravdepodobnosti v Uhorsku. Viedol aj vlastnú lekársku, resp. lekárnickú prax, zostavoval pritom napr. tabuľky dojčenskej úmrtnosti a ich štatistické vyhodnocovanie používal pri argumentácii v prospech lekárskej starostlivosti, výuky pôrodných babíc a pod. Bol autorom viacerých knižných prác a kratších spisov z oblasti filozofie, prírodných vied, medicíny a teológie. Zomrel 16. novembra 1786 v Debrecene.
[úprava] Externé odkazy
- Matematický ústav SAV Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok