Psychóza 4:48
Z Wikipédie
Upozornenie: Tento článok alebo jeho časť obsahuje výrazy, ktoré môžu niektorí čitatelia považovať za vulgárne. Ak vás takéto výrazy urážajú, opustite prosím túto stránku.
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!
Psychóza 4:48 je poslednou hrou Sarah Kane je po kompozičnej stránke jej najexperimentálnejšia. Predstavuje vyvrcholenie jej snahy o dokonalé spojenie formy a obsahu. Hra predstavuje obrovskú výzvu pre niekoho, kto ju chce realizovať na javisku. Počet hlasov nie je presne určený a je ponechaný na interpretáciu režiséra. Výrazné sú však najmä dva hlasy - hlas pacientky a hlas lekára.
[úprava] Dej
Hra pozostáva z fragmentov rozhovorov a vnútorných monológov. Postavy, ani jednotlivé repliky nie sú vôbec vyznačené. Forma hry naznačuje, čo sa asi stane s mysľou človeka, ktorý zažije psychický kolaps. Pevné hranice medzi realitou a predstavivosťou miznú. Hranice medzi snom a bdením a medzi sebou samým a vonkajším svetom sú zbo-rené. Napriek tomu obsah hry je nadovšetko jasný.
Názov hry súvisí s časom 4:48, o ktorom sa hlas zmieňuje niekoľkokrát. O 4:48 je ľudská vôľa žiť vo svojom najnižšom bode: O 4:48 / keď sa dostaví zúfalstvo / obesím sa / počúvajúc dych môjho milenca. 4:48 ráno je ten čas, keď hlas z hry prežíva hodinu čistej mysle. V akomkoľvek inom čase, stráca schopnosť dotknúť sa samého seba - blúzni. A práve vtedy všetci ostatní ju považujú za zdravú a normálnu? Vyvstáva teda otázka: Kto má právo rozhodovať o tom, čo je normálne a čo nie?
Dej hry sa z veľkej časti odohráva v samotnej mysli hlavnej postavy, prípadne v ambulancii psychiatra. Hra bola napísaná v štádiu ťažkej depresie a už po skúsenostiach s liečbou psychiatrov. V hre sa nachádzajú útržky zo sedení, ale aj z chorobopisu pacientky – uvádza sa tu jej stav, naordinované lieky, ich dávkovanie a ich vplyv na ko-nanie pacientky.
Hra je plná smútku, beznádeje a hnevu: Jebem ťa! Jebem ťa! Jebem ťa preto, že ma odmietaš a preto, že tu nikdy nie si, jebem ťa preto, že kvôli tebe sa cítim mizerne, jebem ťa preto, že si zo mna vysal všetok skurvený život a lásku, jebem svojho otca predože mi skurvil celý môj žviot a jebem svoju matku preto, že ho nikdy neopustil a zo vštkých najviac jebem teba, Bože, pretože si ma stvoril aby som milovala niekoho, kto neexistuje. Jebem ťa! Jebem ťa! Jebem ťa!
Hlavná postava pociťuje odpor voči pokryteckosti lekárov a ich falošnému súcitu. Znechutenie zo sveta okolo nej a túžbu umrieť charakterizuje slovami: Nič nemôže upokojiť môj hnev. A nič nemôže obnoviť moju vieru. Toto nie je svet, v ktorom si prajem žiť.
Láska pre ňu znamená všetko, je schopná pre ňu čokoľvek urobiť, len aby o ňu neprišla (Vyrežte mi jazyk / vytrhajte mi vlasy / odseknite mi údy / ale nechajte mi moju lásku / radšej by som prišla o nohy / vytrhala si zuby / a vypichla oči / než stratila svoju lásku). Je sklamaná z lásky, pretože nikdy nenašla človeka, ktorého by mohla milovať. Nenávidí svet a Boha, pretože ju stvoril, aby milovala človeka, ktorý sa nenarodil. Cíti sa prázdna, ako by sa zmysel jej života nikdy nenaplnil.
Alebo hľadal hlas v hre celý život sám seba a nikdy sa nenašiel? Som to ja, koho som nikdy nestretla, koho tvár je nalepená na spodnej strane mojej mysle. Hra Psychóza 4:48 bola uvedená 16 mesiacov po autorkinej samovražde.
