Aškenázski Židia

Z Wikipédie

Aškenázski Židia alebo Aškenázi (hebr. אשכנזים, aškenazim) sú Židia pochádzajúci zo stredovekých židovských komunít v Porýní. Spolu so sefardskými Židmi sú najvýznamnejšou etnickou podskupinou židovského národa.

Označenie Aškenázi vzniklo z hebrejského výrazu pre Nemecko — Aškenaz (אשכנז). Od 10. do 19. storočia sa rozšírili prevažne na východ a zakladali komunity v Nemecku, Poľsku, Rusku, v strednej a východnej Európe, ale aj inde. Východoeurópski Aškenázi si až do holokaustu zachovali svoju kultúrnu osobitosť a špecifické náboženské zvykové právo (tzv. aškenázsky minhag). Dorozumievali sa hlavne jazykom jidiš alebo slovanskými jazykmi zmiešanými s hebrejčinou (napr. dnes už zaniknutý lešon kenaan, ako sa označovala tzv. židovská čeština, ale aj iné židovsko-slovanské jazyky). Naproti tomu Židia v Nemecku a vo Francúzsku sa od 18. storočia začali hlavne vďaka vplyvu haskaly a občianskemu zrovnoprávneniu rýchlo kultúrne aj nábožensky asimilovať.

Napriek tomu, že v 11. storočí predstavovali len 3 % celosvetovej židovskej populácie, v roku 1931 bolo až 92 % Židov na svete aškenázskeho pôvodu. Dnes predstavujú asi 80 % židovskej populácie na celom svete. Väčšina historických židovských komunít v Európe je aškenázskeho pôvodu, s výnimkou komunít v stredomorskej oblasti. Mnohí Židia, ktorí z Európy emigrovali na iné kontinenty (predovšetkým do Spojených štátov), sú východní Aškenázi.

[úprava] História

Historicky je možné doložiť existenciu židovských komunít na sever od Álp a Pyrenejí od 8. - 9. storočia. Začiatkom 10. storočia už bola židovská populácia na severe Európy pevne usídlená, v roku 1066 prišli Židia spolu s normanskými dobyvateľmi do Anglicka a v tom istom čase osídlili aj Porýnie. S nástupom križiackych výprav a vyháňania z viacerých európskych krajín - z Anglicka (1290), Francúzska (1394) a niektorých regiónov Nemecka (15. storočie) - boli Židia nútení migrovať na východ do Poľska, Litvy a Ruska.

Celé stáročia bola ekonomická aktivita Židov orientovaná na obchod, predaj a finančníctvo (úverové služby), a to v dôsledku kresťanských predpisov, platných vo väčšine európskych krajín, ktoré Židom zakazovali vykonávať určité činnosti a znemožňovali dôležité finančné transakcie (ako napríklad pôžičky na úrok, ktoré boli považované za hriech úžery) medzi kresťanmi. V 15. storočí sa aškenázska komunita v Poľsku stala najväčšou židovskou komunitou v diaspóre, čo sa nezmenilo až do holokaustu.