Albert Schweitzer
Z Wikipédie
Albert Schweitzer (* 14. január 1875 – † 4. september 1965) bol nemecko-francúzsky protestantský teológ, filozof kultúry, lekár, muzikológ, klavirista, organista, významný etik a novozákonník.
Stal sa známym svojou misijnou činnosťou medzi africkými domorodcami. Zaujal tiež svojimi protivojnovými vystúpeniami.
Laureát Nobelovej ceny za mier za rok 1952.
Obsah |
[úprava] Život
Narodil sa 14. januára 1875 v Kaysersbergu v Hornom Alsasku. Pochádzal z hudobne nadanej rodiny, bol najstarším synom luteránskeho pastora. Vyštudoval filozofiu a teológiu, medicínu. Bol známy i svojimi organovými koncertmi a upútal tiež svojimi náboženskými, teologickými predstavami, tiež hudobnými a literárnymi dielami. Počas štúdií sa oženil a po získaní doktorátu odchádza so svojou manželkou H. Bresslauovou do Afriky, do Lambaréne, do Gabonu. Tu postavil prevažne z vlastných prostriedkov nemocnicu, v ktorej liečil domorodé obyvateľstvo. Týmto sa snažil odčiniť aspoň čiastočne to, čo európska civilizácia v Afrike napáchala. Peniaze na lieky si zarábal klavírnymi koncertmi v Európe. Zároveň aj na tomto mieste pokračuje v písaní svojich diel. Zomrel ako 90-ročný, v Lambaréne, a je tu aj pochovaný.
[úprava] Hudobník, muzikológ
Upútal i ako vynikajúci interpret skladieb Johanna Sebastiana Bacha (1685-1750). Tento autor ho zaujal natoľko, že napísal i jeho životopis. Bol vynikajúcim organistom a mal mnoho koncertov po Európe. Peniaze z týchto koncertov použil ako finančný prispevok do svojej vybudovanej nemocnice v Lambaréne.
[úprava] Teológia
Ako teológa ho zaujalo bádanie o Ježišovom živote a postava apoštola Pavla.
[úprava] Etika
Zameral sa na trpiacu osobnosť a ideu slobodnej mravnej humanity.
Príčinu súčasnej degradácie človeka videl v heglovskom nastolení vlády všeobecného a anonymného nad osobným, v prevahe rozumu nad vôľou. Podľa Schweitzera základom etickej obnovy má byť úsilie chrániť a rozvíjať akýkoľvek život.
[úprava] Dielo Etika úcty k životu
Vyjadruje nutnosť úcty k životu a hovorí o vzťahoch medzi človekom a ostatnými živými bytosťami. Tvrdí a apeluje: Keď už je nutné nejaký život poškodzovať, musí byť zrejmé, nakoľko je to nutné. Zamýšľa sa nad úlohou a trápením pokusných zvierat. Neuspokojuje sa úvahou, že by bolo možné nezmyselne trápiť akúkoľvek živú bytosť. Ak je to nevyhnutné, aby stratila pre náš úžitok svoj život, mali by sme sa snažiť zbaviť ju aspoň utrpenia a bolesti, no nepristupovať ľahkovážne k poškodzovaniu jej dobra a života. Človek má povinnosť každému živému tvorovi preukazovať čo najväčšie dobro. Nik nesmie dopustiť žiadnu bolesť, pre ktorú nie je ospravedlnenie, pokiaľ jej len môže zabrániť. Tiež nesmie zatvárať oči a myslieť si, že utrpenie, od ktorého sa odvrátil, vlastne neexistuje.