Alexander von Humboldt

Z Wikipédie

Alexander von Humboldt
nemecký geograf
Narodenie	14. september 1769 Berlín, Nemecko
Úmrtie	6. máj 1859 Berlín, Nemecko
Pozri aj Biografický portál

Alexander von Humboldt (* 14. september 1769 – † 6. máj 1859) bol nemecký geograf, ktorý sa spolu s Carlom Ritterom považuje za zakladateľa modernej geografie.

[úprava] Detstvo a vzdelanie

Von Humboldtov otec, ktorý bol majorom v pruskej armáde, patril k prominentnej pomoranskej rodine. Za svoje služby v armáde počas sedemročnej vojny bol odmenený miestom kráľovského pokladníka. Oženil sa s Máriou Elisabeth von Colomb v roku 1766, vdovou po barónovi von Hollwede, s ktorou mal dvoch synov, mladší z nich sa volal Alexander.

Už od detstva ho lákalo štúdium prírodných vied a túžba po poznaní cudzích končín. Predurčený však na politickú kariéru, študoval 6 mesiacov finančníctvo na Univerzite vo Frankfurte nad Odrou o rok neskôr začal štúdiu v Göttingene, kde mal naňho značný vplyv botanik Johann Georg Forster, ktorý ho naučil poznávať prírodu a vzbudil v ňom túžbu po cestovaní a poznávaní cudzích končín. Ďalšou Humboldtovou výhodou bolo, že bol finančne nezávislý a ako súkromný bádateľ sa mohol plne oddať vede.

[úprava] Výskumné cesty

Výskumu sa venoval priamo v teréne a naviac i v rozličných končinách sveta: navštívil Južnú a Strednú Ameriku, Rusko, Ural, Altaj, Kaspické more. Na ceste po Južnej Amerike sa istý čas plavil na Darwinovej lodi Beagle.

Pre geografiu mala mimoriadny význam už jeho americká cesta, ktorá razila nové smery cieľom a metódam vedeckého bádania. Ako prvý dokázal z pozorovania jednotlivých javov vytvoriť celkový obraz. Pri výskume zistil ubúdanie magnetickej intenzity od magnetických pólov smerom k rovníku, popísal studený juhoamerický prúd (nazvaný po ňom ako Humboldtov alebo tiež Peruánsky prúd), príčiny pasátov, zmeny teploty s narastajúcou výškou, povahu zemetrasení, spoznal reťaze vnútroázijského pásma a spolu s Aimé Bonplandom určil vyše 3000 druhov nových rastlín. Položil základy k náuke o vulkanizme, zemskom magnetizme a zemepise rastlinstva. Prvý použil pri výskume barometrické metódy merania výšok. Dokázal tiež, že rôzne formy života sú podmienené polohou. Zmienil sa o probléme snežnej čiary , podal nový výklad o horstvách strednej Ázie a zistil taktiež nížinný charakter Sibíru.

[úprava] Publikácie

Za svojho života napísal množstvo publikácií. V diele „Examen critique“ si všímal dejiny rozvoja geografického obzoru, predovšetkým výskumu Ameriky. Po návrate z americkej cesty spracoval za prispenia trinástich bádateľov z najrôznejších odborov rozsiahly materiál, ktorý získal. Všetko zhrnul v 30-zväzkovom diele „Voyage aux régions équinoxiales du Nouveau Continent fait dans les annés 1799-1804 par Alexander de Humboldt et Aimé Bonpland“. V diele „Ansichten der Natur“ jedinečne popisuje prírodu podľa vlastných zážitkov tak, ako ju v Amerike spoznal. Súhrnom prírodovedeckého vedenia vtedajšej doby sa stal jeho „Kosmos, Entwurf einer physischen Weltbeschreibung“, ktorý vyšiel v piatich zväzkoch v rokoch 1845-1862.

[úprava] Záver

Humboldt tak geografiu celého sveta obohatil vo veľkej miere. Tešil sa zaslúženému uznaniu už za jeho života a tak keď ako deväťdesiatročný 6. mája 1859 v Berlíne odchádzal zo života, zanechal za sebou dokonalé a uzavreté dielo ako odkaz do vienka ďalším generáciám bádateľov, ktorým položil pevné a trvalé základy k modernej geografickej vede.

Humboldtove meno nesie juhoamerický studený prúd, ľadovec, zátoka, pohorie, niekoľko rastlín a dokonca i miesta, na ktorých nikdy nebol ako Humboldtova rieka či mesto v Severnej Amerike.

Na náhrobok nad Humboldtovým hrobom bol umiestnený nápis:

„Da er Alles erfaßt und erkannt, was im Licht sich bewegt hier, Stieg nun auch in die Nacht, weiter zu forschen hinab“.