Altiplano

Z Wikipédie

Altiplano (šp. vysočina, náhorná rovina) je názov náhornej plošiny, po Tibetskej plošine druhej najrozsiahlejšej na Zemi. Nachádza sa vo vnútrozemí Južnej Ameriky, prevažne na území Bolívie a Peru a čiastočne zasahuje do Čile a severu Argentíny. Priemerná nadmorská výška je 3 300 m. Západnú a východnú stranu ohraničuje horská reťaz Ánd (Cordillero Occidental a Cordillero Central) s početnými aktívnymi vulkánmi, severnú jazero Titicaca a na juhu sa nachádza jedno z najsuchších miest na zemi - púšť Atacama. Samotná oblasť Altiplana je riedko osídlená, hustejšie zaľudnené sú len územia v okolí jazera Titicaca a banské oblasti (nakoľko sa tu nachádzajú pomerne veľké ložiská striebra, medi, cínu a zinku). Altiplano je známe tiež najvyššie položenou železničnou traťou, spájajúcou mestá Cusco a La Paz.

[úprava] Podnebie

Životné podmienky Altiplana ovplyvňuje klíma - chladná a suchá. Príčina spočíva v clonení Ánd, ktoré zachytávajú zrážky prúdiace od Pacifiku. Priemerné ročné teploty sa pohybujú v intervale 3 - 12 °C (maximá ~ 24 °C, minimá ~ −20 °C), ročný úhrn zrážok predstavuje 200 až 800 mm/m². Väčšinu roka prevláda v oblasti suché, studené, veterné, ale slnečné počasie.

[úprava] Vznik

Vznik Altiplana je datovaný na koniec druhohôr, keď vplyvom tektonických pohybov nastal v oblasti pokles a následná masívna sedimentáciu. Neskôr, v miocéne sa začala vulkanická aktivita v Cordillero Occidental, ktorá prekryla vrstvu sedimentov lávovými prúdmi a inými sopečnými produktami. V období pleistocénu bola celá oblasť zaliata vodou - jazero Ballivián. Začiatkom holocénu jazero vysychá, jeho zvyšky predstavujú jazerá Titicaca a Poopó a oblasť dostáva dnešnú podobu.