Anomália (astronómia)

Z Wikipédie

Anomália je uhol, pomocou ktorého sa v astronómii určuje poloha kozmického telesa na dráhe okolo centrálneho telesa, napr. pri pohybe telesa slnečnej sústavy okolo Slnka, pri pohybe jednej zložky dvojhviezdy okolo druhej. Pravá anomália v je (pre dráhy okolo Slnka) uhol pri Slnku (S) medzi priamkou apsíd a sprievodičom planéty, meraný od perihélia π K polohe telesa G na dráhe. Pravá anomália sa mení nerovnomerne v súlade s 2. Keplerovým zákonom. Stredná anomália M je uhol pri Slnku, meraný od perihélia π po myslené teleso Q, ktoré sa pohybuje po kruhovej dráhe okolo Slnka rovnomerne, s rovnakou obežnou dobou ako teleso G, s ktorou prechádza súčasne cez perihélium a afélium. Keď P je obežná doba telesa okolo Slnka, strednú anomáliu možno vyjadriť ako

,

kde t je doba od prechodu perihéliom.

Excentrická anomália E je uhol medzi priamkou apsíd a spojnicou medzi fiktívnym telesom G' a stredom kružnice C, po ktorej sa teleso G' pohybuje nerovnomernou rýchlosťou. Bod G' na kružnici je jej priesečník s kolmicou na priamku apsíd prechádzajúcu telesom G. Excentrická anomália má iba geometrický význam a slúži na vyjadrenie vzťahu medzi pravou anomáliou a strednou anomáliou. Vzťah medzi strednou anomáliou a excentrickou anomáliou vyjadruje Keplerova rovnica a medzi pravou a excentrickou anomáliou vzťah

,

kde e je excentricita danej dráhy.