Anton Revický
Z Wikipédie
Anton Revický (* 12. január 1713, Sátoraljaújhely, Maďarsko – † 15. december 1781, Budín) bol maďarský filozof, prírodovedec a pedagóg.
Narodil sa 12. januára 1713 v Sátoraljaújhelyi v Maďarsku. Od roku 1728 bol príslušníkom rehole jezuitov. Študoval na Trnavskej univerzite, kde získal doktorát z filozofie a teológie. Učil na jezuitských školách, prednášal na univerzite v Trnave. Od roku 1759 bol v Pešti predstaveným rehoľného domu, riaditeľom gymnázia a po rozpustení jezuitskej rehole duchovným (od roku 1773). Na konci života bol generálnym vojenským vikárom v Budíne. Na trnavskej univerzite, kde okrem svetských a cirkevných dejín prednášal logiku, metafyziku, fyziku a matematiku, patril spolu s J. Ivančičom a Andrejom Jaslinským k tým, čo začali vyučovať filozofiu po novom, na základe výsledkov moderných prírodných vied. Vo fyzike patril medzi tzv. neskorých karteziánov. Napísal knihu Elementa philosophiae naturalis. Prvá časť -- Všeobecná fyzika (1757) mala 323 strán, druhá –- Špeciálna fyzika (1758) 228 strán. Podľa Revického je pre fyziku typické praktické a evidentné poznávanie príčin a súvislostí medzi javmi, racionálne chápanie a prirodzený výklad prírodných javov. Základom fyziky je experiment. Revického výklad pojmov je viac kvalitatívny, iba v nevyhnutných prípadoch používa vzorce a elementárnu matematiku. Ako teológ často uprednostňoval Bibliu a cirkevné dogmy, dokonca aj pred vlastnými poznatkami. Kopernikovu heliocentrickú sústavu pokladal za možnú hypotézu. Zomrel 15. decembra 1781 v Budíne.
[úprava] Externé odkazy
- Matematický ústav SAV Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
