Arpád
Z Wikipédie
Arpád (maď. Árpád) (cca. 850 - po roku 900) bol náčelníkom („vojvodom“) hlavného staromaďarského kmeňa - kmeňa Maďarov a zakladateľom dynastie Arpádovcov, ktorá vládla Uhorsku od čias Arpáda až do roku 1301. Bol synom Almoša.
Všetky podrobnosti o ňom sú v dôsledku nespoľahlivosti uhorských stredovekých kroník, často písaných na objednávku Arpádovcov, sporné.
Podľa nespoľahlivých stredovekých kroník ho okolo roku 887 (ale v skutočnosti asi skôr roku 895) v Etelköze (z maď. Medziriečie, t.j. južná Ukrajina) sedem staromaďarských kmeňov na 20 rokov zvolilo - keďže bol náčelníkom jedného z nich, kmeňa Maďar (Megyer) - za svojho spoločného náčelníka (knieža - maď. fejedelem) a vraj zomrel roku 907. Takto staromaďarské kmene prijali meno najväčšieho kmeňa Maďar, a odvtedy sa nazývajú Maďari.
O Arpádovi legendy tiež hovoria, že pred rokom 900 usporiadal prvé zhromaždenie spolu so 40 inými staromaďarskými náčelníkmi a vodcami.
Starí Maďari po niekoľkých lúpežných výpravách po roku 864 spoza Karpát do Východofranskej ríše (Nemecka), zozadu tlačení kmeňmi Pečenehov, údajne pod vedením Arpáda definitívne prekročili Karpaty a v roku 896 sa usadili niekde na hornom Potisí. Podľa rôznych údajov ich bolo asi 100 000 - 250 000. Odtiaľ znova podnikali početné lúpežné výpravy tentoraz po celej kontinentálnej Európe. Roku 900/901 sa z jednej výpravy už nevrátili k Tise ale usadili sa pri Balatone , čím zároveň definitívne zničili slovanské Blatenské kniežatstvo. O ich ďalších dejinách pozri Uhorsko.
Jeho deťmi boli pravdepodobne:
- Tarhoš (Tarkaču)
- Üllő (Jeleg)
- Jutaš (Jutoča)
- jedno neznáme dieťa
- Zoltán (Zaltáš) (jeden čas bol kniežaťom Nitrianska)
