Bradlové pásmo

Z Wikipédie

Bradlové pásmo (angl. klippen belt) niekedy tiež označované ako Pieninské bradlové pásmo je tektonické, orograficky výrazné pásmo Západných Karpát. Svojou jednotnou stavbou ide o geologicky veľmi unikátnu oblasť, ktorá tvorí hranicu medzi Vonkajšími a Vnútornými Karpatmi. Bradlové pásmo utvára úzku (19 až 0,4 km), ale až 600 km dlhú sutúru, v ktorej sú zachované iba fragmentálne sledy vrstiev a fácií. Vyznačuje sa výskytom pevnejších, hlavne vápencových skalísk - bradiel, vyčnievajúcich zo spravidla menej odolných slienitých a flyšových súvrství tvoriacich bradlový obal. Bradlá sú k svojmu obalu zväčša v tektonickom vzťahu, ktorý môže mať rozmanitý charakter. Majú rozmanitý zväčša šošovkovitý, alebo izometrický tvar a sú uložené vo flyšových paleogénnych vrstvách ako doskovité telesá.

[úprava] Geografia

Pásmo sa začína pri Viedni, odkiaľ pokračuje na východ pod Viedenskú panvu, tiahne sa potom pozdĺž doliny Váhu, kde dosahuje svoju najväčšiu šírku takmer 20 km. Pri Zázrivej sa pásmo prudko stáča k juhu, do doliny rieky Oravy, kde znovu nadobúda smer juhozápadný až severovýchodný. Následne prechádza cez oravsko-novotargskú panvu do Pienin, cez východné Slovensko do Zakapratskej Ukrajiny a končí sa v Rumunsku. Pásmo sa zo západu na východ delí na: podbrančsko-trenčiansky, púchovský, varínsky, oravský, pieninský a šarišský úsek.

[úprava] Geológia

V súvrstviach bradlového pásma začínajúcich stredným triasom a končiacich vrchným senónom, ktoré pôvodne tvorili normálny vrstevný sled, niekedy s kratšími prerušeniami sedimentácie (hiátmi), sa vedľa seba nachádza viacero vrstevných sledov nerovnakého vývinu:

Czorsztynská sukcesia
Kysucko-Pieninská sukcesia
Pruská sukcesia
Niedzická sukcesia
Klapská sukcesia
Oravská sukcesia

V bradlovom pásme sú vyvinuté antiklinálne pruhy s nekoľkými vývinmi druhohôr a paleogénne synklinálne pruhy. Larmské prvky sa ponárajú pod sústavu Vnútorných Karpát, ktoré sú na bradlové pásmo nasunuté ako veľký celok. V severnej časti bradlového pásma je to czorstynský a pieninský vývin, v južnej časti mohutná manínska jednotka príkrovového rázu. Priebeh nie je rovnobežný s priebehom laramských a sávskych tektonických jednotiek, preto sa predpokladá, že vznikli na mieste porušenia pásma už za varískeho vrásnenia, alebo pred ním. Svedčí o tom výskyt exotických blokov v kriede osobitého, v ďalších pásmach neznámeho rázu. V úseku západne od Žiliny je bradlové pásmo pri južnej strane obmedzené mohutnou dislokáciou (podhalský zlom), zlomové poruchy ho potom lokálne oddeľujú i zo severnej strany.

[úprava] Vznik a vývoj

V období druhohôr sa na severe Slovenska nachádzalo plytké more. V tomto mori sa počas vyše 50 miliónov rokov od strednej jury (dogger) do spodnej kriedy usadzovali plytkovodné vápencové súvrstvia (czorsztynská sukcesia) a hlbokomorské súvrstvia (Kysucko-Pieninská sukcesia). V neskoršom období od strednej do vrchnej kriedy sa usadzovali najmä sliene. Druhotné komplexy týchto vývinov boli intenzívne zvrásnené v tzv. laramskej fáze začiatkom paleogénu. Mohutný tlak z juhu spôsobil, že jednotlivé vrstvy boli rozlámané a presunuté na seba, čo malo za následok vznik severne uklonenenej vrásovo-príkrovovej stavby. Oblasť následne v paleogéne znovu zalialo more. Vrásnenie sa však koncom oligocénu opakovalo za helvétsko-sávskej fázy. Mohutným tlakom zo severu i z juhu vzniklo mnoho úzkych antiklinál. Nesúrodý podklad sa však nevrásnil harmonicky. Tvrdé vápencové jadrá antiklinál sa odtrhli a vytvorili v slieňoch šošovky. Pri ďalšom stláčaní sa tieto šošovky vápencov v slieňoch rôzne pohybovali - ako hrozienka v ceste. Po ústupe mora sliene erodovali rýchlejšie ako vápence. Pevné bradlá boli za laramskej fázy už čiastočne oddelené od mäkších súvrství a vytvorili tak pruh bradiel, tiahnúci sa cez celé Karpatské pohorie.