Cassini (sonda)

Z Wikipédie

1997-061A - Cassini
Názov objektu	Cassini
COSPAR	1997-061A
Katalógové číslo	25008
Štart	15. október 1997
Kozmodróm	Eastern Test Range
Nosná raketa	Titan 4B Centaur
Stav objektu	na saturnocentrickej obežnej dráhe
Zánik	nie
Prevádzkovateľ	USA, NASA – JPL
Výrobca	USA, NASA – JPL
Kategória	planetárna sonda
Hmotnosť	5712 kg

Cassini je americká planetárna sonda, určená pre prieskum planéty Saturn, jeho prstencov a jeho mesiacov. Je súčasťou kombinovanej misie Cassini-Huygens. Na jej prístrojovom vybavení sa podieľali tiež európska organizácia pre výskum vesmíru ESA a talianska národná kozmická agentúra ASI. Sonda nesie súbor vedeckých prístrojov, ktorý tvoria:

kamerový systém s dvoma CCD kamerami;
ultrafialovo zobrazujúci spektrograf;
mapujúci spektrograf pre viditeľnú a infračervenú oblasť;
kombinovaný infračervený spektrometer;
rádiolokátor a radarový výškomer;
analyzátor kozmického prachu;
plazmový spektrometer;
hmotnostný spektrometer;
magnetometer;
magnetosférické zobrazovacie zariadenie;
súbor prístrojov pre štúdium vlastností plazmy.

Okrem toho sa využíva pozemné sledovanie rádiového signálu vysielaného sondou jednak k štúdiu vysokej atmosféry a ionosféry planéty, jednak k zisťovaniu vlastností gravitačného poľa Saturnu a jeho jednotlivých mesiacov.

Počas letu po medziplanetárnej dráhe a v začiatočnej fáze letu sondy Cassini po obežnej dráhe okolo planéty bola k nej pripojená aj sonda Huygens, určená na prieskum mesiaca Titan.

[úprava] Priebeh letu

Po štarte 15. októbra 1997 z kozmodrómu na myse Canaveral na Floride (USA) boli vzhľadom k veľkej hmotnosti sondy počas letu k Saturnu využité gravitačné manévre pri dvoch preletoch okolo Venuše (26. apríla 1998 vo výške 234 km a 24. júna 1999 vo výške 600 km), okolo Zeme (18. augusta 1999 vo výške 1171 km) a okolo Jupitera (30. decembra 2000 vo výške približne 10 mil. km). Každý z týchto gravitačných manévrov sondu urýchlil, čím sa podstatne skrátila doba príletu k Saturnu. Prelety okolo Venuše a Zeme boli využité na kalibráciu vedeckých prístrojov, v oblasti planéty Jupiter sonda uskutočňovala v obmedzenom rozsahu vedecké merania1.

Do Saturnovej sféry gravitačného vplyvu vstúpila sonda 9. marca 2004. Zážihom hlavného korekčného motora na dobu 96 minút bola 1. júla 2004 sonda navedená na obežnú dráhu okolo planéty. Dňa 25. decembra 2004 sa od sondy Cassini oddelila sonda Huygens, ktorá 14. januára 2005 úspešne pristála na mesiaci Titan. Počas jej pristávania slúžila sonda Cassini ako retranslačná stanica pre predávanie vedeckých a technických dát zo sondy Huygens na Zem.

V priebehu plánovanej misie, ktorá má trvať do 30. júna 2008 má sonda Cassini zblízka pozorovať mesiace planéty Saturn.

[úprava] Pôvod mena

Sonda je pomenovaná na počesť taliansko-francúzskeho astronóma G. D. Cassiniho (1625 – 1712), ktorý sa veľkou mierou zaslúžil o výskum Saturnu a objavil štyri jeho mesiace.