Cena Dominika Tatarku
Z Wikipédie
Cena Dominika Tatarku je výročná literárna cena udeľovaná za dielo, ktoré vyšlo v predchádzajúcom roku. Laureátom tohto najprestížnejšieho slovenského literárneho ocenenia sa môže stať autor len raz za život.
Ocenenie sa udeľuje za výnimočné literárne dielo, ktoré napĺňa humanistické tradície slovenskej kultúry a v tomto zmysle nadväzuje na duchovný odkaz Dominika Tatarku.[1]
Hlavným organizátorom odovzdávania Ceny Dominika Tatarku je od roku 2000 Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika.
Obsah |
[úprava] Držitelia ceny
- 1994 - Milan Hamada, Sizyfovský údel
- 1995 - Ivan Kadlečík, Hlavolamy
- 1996 - Pavel Vilikovský, Krutý strojvodca
- 1997 - Ivan Štrpka, Bábky kratšie o hlavu
- 1998 - Pavel Hrúz, Hore pupkom, pupkom sveta
- 1999 - Ľubomír Lipták, Storočie dlhšie ako sto rokov
- 2000 - Dušan Dušek, Pešo do neba
- 2001 - František Mikloško, Gabriela Smolíková, Peter Smolík, Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 – 1989
- 2003 - Rudolf Fila, Cestou
- 2002 - Katalin Vadkerty, Maďarská otázka v Československu 1945 – 1948, Ján Johanides, Nepriestrelná žena
- 2004 - Stanislav Rakús, Nenapísaný román
- 2005 - Tomáš Janovic, Maj ma rád
- 2006 - Kornel Földvári, O karikatúre
[úprava] Porota Ceny Dominika Tatarku
Stáli členovia:
- Peter Zajac (predseda)
- Vladimír Petrík
- Martin Porubjak
- Daniel Fischer
- Martin M. Šimečka
- Ján Králik
- Dana Kršáková