Static Wikipedia February 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Web Analytics
Cookie Policy Terms and Conditions Drávidské jazyky - Wikipédia

Drávidské jazyky

Z Wikipédie

Drávidské jazyky je jazyková rodina, ktorými sa hovorí predovšetkým v Južnej Indii a na Srí Lanke.

S indoeurópskymi jazykmi, ktorými sa hovorí na severe Indie, táto jazyková skupina nemá žiadne blízke, spoločné korene. Prirodzene súčasné drávidské jazyky prevzali mnoho slov zo sanskritu a hindčiny. Názov drávidské je odvodený zo sanskritského slova drávida pre juh a používa sa od 19. storočia.

Rodina obsahuje asi 26/27/vyše 30 jazykov. Na web-stránke Ethnologue, známej tým, že považuje nárečia za jazyky, je ich uvedených okolo 75, to však nezodpovedá žiadnej odbornej literatúre.

V Indii sú štyri dráviské jazyky, ktoré sú oficiálnymi úradnými jazykmi: tamilčina, telugčina, malajálamčina a kannadčina. Aj tulčinou, góndčinou a kurukhčinou (oraončina) hovorí v Indií viac, ako milión ľudí.

Bráhujčinou sa hovorí v Pakistane, Afganistane a v Iráne.

Postupnou migráciou veľká skupina ľudí hovorí drávidskými jazykmi aj v Singapure, Malajzii, na ostrovoch Fidži a v Suriname.

[úprava] Delenia

Vnútorné členenie je sporné. Pôvodne sa delili na dve vetvy (drávida a ándhra), dnes prevažuje delenie na južnú, centrálnu a severnú vetvu (pozri ďalej). N.S. Andronov navrhol delenie na sedem skupín (južnú, juhozápadnú, juhovýchodnú, centrálnu, góndvanskú, severovýchodnú, severozápadnú) plus jazyky tulu a telugčina sú samostatné jazyky.

[úprava] Delenie podľa V. Krupu (1996)

  • severná vetva:
    • kurukhčina (kurukh)
    • malto
    • bráhujčina
  • centrálna (stredná) vetva:
    • savarčina
    • telugčina (telugu)
    • góndčina
    • kondčina
    • kui
    • kúvi
    • kolámi
    • naiki
    • gadaba
    • pardži
  • južná vetva:
    • irulčina (málo preskúmaná)
    • tamilčina
    • malajálamčina
    • kodagčina
    • kotčina
    • todčina
    • badagčina (málo preskúmané)
    • kannadčina
    • tulčina (tulu)
  • nepreskúmané jazyky:
    • korawčina (=kurru)
    • kaikadi
    • burgandi
    • kurubčina
    • bellari
    • koragčina
    • erawčina
    • sarawčina
    • mandčina
    • pengo
    • iné

[úprava] Delenie podľa nemeckej wiki (E. Kausen, 2005)

  • severná vetva:
    • bráhujčina (bra'uidi) (2.2 mil.)
    • kuruh-malto:
      • kurukhčina (kurukh, oraon, kurka, dhangar) (2 mil)
      • malto (100 tis.)
  • centrálna vetva:
    • pardži-gadaba:
      • pardži (100 tis.)
      • gadaba:
        • ollari (10 tis.)
        • konekor gadaba (10 tis.)
    • kolámi-naiki:
      • kolámi:
        • kolámi (100 tis.)
        • naikri (2 tis.)
      • naiki (chanda)
  • južná vetva:
    • južná II (južnocentrálna):
      • gónda-kondakui
        • góndčina (gónda) (3.5 mil.)
        • konda-kui:
          • manda-kui:
            • manda-pengo:
              • mandčina (manda) (? tis.)
              • pengo (1 tis.)
            • kui-kúvi
              • kui (700 tis.)
              • kúvi (khond) (300 tis.)
          • kondčina (konda) (30 tis.)
      • telugčina (telugu) (70 mil.)
    • južná I (južná v užšom zmysle)
      • tulu-koraga:
        • tulčina (tulu) (2 mil)
        • koragčina (koraga) (25 tis.)
      • tamil-kannada:
        • kannada-badaga:
          • kannadčina (kannada) (35 mil.)
          • badagčina (badaga) (300 tis.)
        • toda-kota:
          • todčina (toda) (1 tis.)
          • kotčina (kota (2 tis.)
        • tamil-kodagu:
          • kodagu-kurumba:
            • kodagčina (kodagu, coorgi) (120 tis.)
            • kurumba (250 tis.)
          • irulčina (irula) (350 tis.)
          • tamil-malajálam
            • tamilčina (66 mil.)
            • malajálamčina (36 mil.)


Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu