Farebná teplota
Z Wikipédie
Farebná teplota charakterizuje spektrum bieleho svetla. Svetlo určitej farebnej teploty má farbu tepelného žiarenia vydávaného čiernym telesom, zahriatym na túto teplotu.
Farebná teplota sa meria v kelvinoch, nasledujú príklady farebných teplôt rôznych svetelných zdrojov:
- 1200 K: sviečka
- 2800 K: žiarovka, slnko pri východe a západe
- 3000 K: štúdiové osvetlenie
- 5000 K: zvyčajné denné svetlo, žiarivka
- 5500 K: fotografické blesky; toto je zvyčajná farebná teplota používaná v profesionálnej fotografii
- 6000 K: jasné poludnajšie svetlo
- 7000 K: ľahko zamračená obloha
- 8000 K: oblačno, hmlysto (mraky zafarbujú svetlo do modra)
- 10 000 K: silno zamračená obloha alebo len modré nebo bez slnka
Človek svoje vnímanie farieb prispôsobuje svetlu – biely papier vníma ako biely, aj keď je vplyvom osvetlenia zafarbený. Fotoaparáty a kamery sa oproti tomu musia na farebnú teplotu nastavovať – moderné digitálne fotoaparáty sú tiež spravidla schopné vyváženie bielej odhadnúť automaticky, ale v niektorých situáciach je výhodné prostredie napevno nastaviť – často sa tak dá predísť napríklad oranžovému zafarbeniu snímkov odfotených pri žiarovkovom osvetlení.
Filmový materiál je oproti tomu väčšinou kalibrovaný na denné svetlo, a farebné tónovanie sa upravuje buď špeciálnymi filtrami alebo dodatočne pri vyvolávaní v laboratórií.
