Formálna logika
Z Wikipédie
Formálna logika je veda o zákonoch deduktívneho poznania. Aristoteles ju chápal ako náuku o formálnej správnosti myslenia alebo hovorenia. Formálna logika už predpokladá jazykové bytie na svete a robí toto jazykové bytie na svete predmetom určitej dodatočnej reflexie, pričom pozornosť zameriava na formálne štruktúry myslenia vôbec, na všeobecné podmienky správnosti. Ako dodatočné hovorenie o jazyku predpokladá formálna logika každodenný, bežný jazyk, a to v dvojakom zmysle:
- Bežný jazyk je koniec koncov jazyk, o ktorom logika hovorí. Logická analýza je analýza vždy už daného jazyka.
- Bežný jazyk je napokon jazyk, ktorým logika uvádza svoje pojmy a axiómy.
Formálna logika sa môže budovať len tak, že koniec koncov hovorí bežným jazykom o bežnom jazyku. Toto konštatovanie je dôležité. Ukazuje, že formálna logika nevyhnutne predpokladá bežný jazyk (resp. neanalyzovaný jazyk). Podľa Wittgensteina formálna abstraktná logická analýza principiálne nikdy nemôže celkom vystihnúť používanie jazyka, ktoré sa fakticky odohráva v jazykových hrách.
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
