François Rabelais

Z Wikipédie

François Rabelais [Rablé] (* 1494 – † 9. apríl 1553) bol francúzsky spisovateľ, právnik, lekár, botanik a staviteľ.

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.

Rámec diela tvorí história kráľovského rodu obrov, otca, syna a vnuka. Otec Grandgousier je predstaviteľom feudálneho stredovekého asketizmu, syn pestuje kult slobody a prirodzenosti a vnuk Pantagruel je predstaviteľom renesancie. Keď doseje, vydá sa do sveta, stretáva sa s dobrodruhom Panurgom a obaja sa vydajú na cestu do Číny. Rabelaise bol už človek renesancie, výborný humorista, nezmieriteľný odporca myšlienkovej zaostalosti. Jeho predstavivosť dokázala vymýšľať scény a príhody s úžasnou dávkou fantázie. Bez milosti odhaľuje zlo, ľudskú hlúposť, záľudnosť, lož, nepoctivosť. Proti asketizmu stavia prírodu, mocnú večnú darkyňu života. Rabelaise je majstrom satiry a grotesky, ktorá používa ako základný postup pri zobrazovaní vtedajšieho francúzskeho života. Vysmial sa hlavne kláštornému životu, súdnictvu a školstvu (mechanickému učeniu sa naspamäť). Jeho názory na vzdelanie a výchovu sú už ovplyvnené humanizmom. Svoj ideál slobodného človeka, rozvinutého telesne i duševne vtelil do obrazu Thelémskeho opátstva, spoločenstva ľudí, ktorí naplno uskutočňovali renesančnú predstavu slobodného a plného života.