Gemer (župa)

Z Wikipédie

O súčasnom Gemeri pozri Gemer (región).

Erb	Mapa
Gemersko-malohontská župa

Poloha župy v Uhorsku

Základné údaje (Stav v roku 1910)
Rozloha:	4289 km²
Počet obyvateľov:	188098 obyvateľov
Hustota obyvateľstva:	43,9 obyvateľ(ov)/km²
Centrum:	Rimavská Sobota
Súčasné krajiny:	Slovensko, Maďarsko
Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910)
Národnostné zloženie:	Slováci 38,4% Maďari 58,5% Nemci 1,6%
Náboženské zloženie:	Rímskokatolícke 45,4% Evanjelické a.v. 30,7% Reformovaná k.c. 18,5% Gréckokatolícke 2,3% Židovské 3,0%

Gemer (po latinsky: Gömörinum, po nemecky: Gemer alebo Gömör, po maďarsky: Gömör) je názov historického komitátu, stolice a župy Uhorska.

Gemersko-malohontská župa, ktorá vznikla zlúčením Gemeru a Malohontu, existovala v rokoch 1786-1790, 1802-1918 v Uhorsku, v rokoch 1938(?)-1945 v Maďarsku. V rokoch 1918-1923 existovala rovnomenná župa v Česko-Slovensku, ale len v rozsahu čs. štátneho územia.

[úprava] Geografia

Gemerská župa susedila so Zvolenskou, Liptovskou, Spišskou, Turnianskou, Novohradskou a Malohontskou župou, ktoré dnes ležia prevažne na Slovensku, ako aj s s Boršodskou a Hevešskou župou ležiacimi dnes v Maďarsku. Gemersko-malohontská župa susedila so Zvolenskou, Liptovskou, Spišskou, (od konca 19. storočia) Abovsko-turnianskou, Novohradskou, Boršodskou a Hevešskou župou.

Južná hranica Gemersko-malohontskej župy zodpovedá približne dnešnej hranici medzi Slovenskom a Maďarskom, severná hranica išla po hrebeni Nízkych Tatier. Západná hranica odpovedá približne hranici okresu Rimavská Sobota a východná okresu Rožňava. Najvýznamnejšou riekou bola Slaná. Rozloha župy bola v r. 1910 4289 km².

Gemersko-Malohontská župa na juhovýchode Slovenska

[úprava] Centrum

Centrom Gemerskej stolice bol hrad Gemer (odtiaľ je odvodený aj názov stolice). Stoličné zhromaždenia sa konali v mestečku Gemer. Od roku 1578 šľachta snemovala na hrade Szendrö v Boršodskej stolici z obáv pred tureckými vpádmi.Od začiatku 18. storočia sa stoličným centrom stal Plešivec, no keďže i napriek tomu zostal skôr malou dedinou ako mestom, centrum stolice bolo po spojení s Malohontom v rokoch 1786-1790 prenesené do Rimavskej Soboty. Po r. 1790 opäť Plešivec, keďže Malohont sa znova spojil s Hontom a aj po ich opätovnom spojení r. 1802 ním zostal až do konca feudalizmu. Potom sa Rimavská Sobota opäť stala centrom Gemersko-malohontskej župy.

[úprava] Dejiny

Gemerský komitát sa oddelil najneskôr koncom 12. storočia od Turnianskeho kráľovského komitátu. Územie okolo Heľpy, ktoré by malo skôr patriť do Zvolenskej stolice sa stalo súčasťou Gemera ešte ako neosídlená časť panstva hradu Muráň. Na konci 13. storočia sa Gemerský komitát zmenil na zeminasku stolicu (rovnako ako ostatné komitáty v Uhorsku).

Gemer sa nikdy nestal súčasťou Osmanskej ríše, no od druhej polovice 16. storočia až do oslobedenia Jágra r. 1687 bol poplatný fiľakovskému a od r. 1596 jagerskému sandžaku.

Gemer sa delil na štyri slúžnovské okresy. V r. 1786-1790 a od r. 1802 bol spojený s Malohontom do Gemersko-Malohontskej stolice. Malohont bol súčasťou Hontianskej stolice, no nesusedil s ňou. Po spojení s Gemerom sa Malohont stal piatim slúžnovskym okresom.

V r. 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920) sa väčšina územia Gemerskej župy stala súčasťou Česko-Slovenska, okrem malej časti okolo mesta Putnok, ktorá sa stala súčasťou Boršodsko-gemersko-malohontskej župy (Borsod-Gömör-Kishont), v súčasnosti je súčasťou Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy (Boršod-Abov-Zemplín).

Gemersko-Malohontská župa trvala do 31.12.1922, od 01.01.1923 do r. 1928 sa stala súčasťou Zvolenskej (Rimavská Sobota) a Podtatranskej (Rožňava) župy. V súčasnosti je Gemer rozdelený medzi Banskobystrický a Košický kraj, malé časti (napr. I dedina Vernár) zasahujú alebo sú súčasťou Prešovského kraja.

Počas 2. svetovej vojny bola väčšina územia župy okupovaná Maďarskom a župa Gemer-Malohont (po maďarsky: Gömör-Kishont) bola obnovená. Po vojne sa región stal opäť súčasťou Česko-Slovenska.

[úprava] Národnosti

Pre územie Gemera bolo príznačné jeho etnické rozdelenie na severnú slovenskú a južnú maďarskú časť. Toto sa nezmenilo ani vznikom Česko-Slovenska a Slovenska. Etnická hranica prebieha v 20. storočí približne po spojnici miest Rimavská Sobota a Rožňava.