Geografia priemyslu
Z Wikipédie
 |
Na tomto článku sa práve pracuje. Pokiaľ je tu zobrazená táto správa, prosím neupravujte tento článok. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri upravovaní článku. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. |
Geografia priemyslu je veda, ktorá sa zaberá lokalizačnými činiteľmi, ktoré ovplyvňujú priemysel. Zaoberá sa priemyslom z geografického hľadiska.
Obsah |
[úprava] Geografické faktory ovplyvňujúce priemysel
Priemysel ovplyvňujú tri základné geografické faktory:
- prírodné faktory (rozmiestnenie surovín, energie a vody)
- spoločenské faktory (kvalifikovaná pracovná sila, vhodná geografická poloha, blízkosť k zdrojom aj k odbytu)
- ekonomické faktory (kapitál, technický pokrok a rôzne urbanizačné výhody)
Tieto geografické faktory nadobudli nový rozmer po otvorení medzinárodného obchodu
[úprava] Priemyselné oblasti sveta
Rozmiestnenie priemyslu na Zemi je nerovnomerné. Do priemyselných oblastí sa sústreďuje 3/4 svetového priemyslu. Priemyselné oblasti sveta:
- Severovýchod USA - vychádza z výhod vodnej dopravy
- Západná Európa - hlavne Britské ostrovy, Porýnie a Porúrie - vychádza hlavne z nerastného bohatstva a veľmi kvalitnej siete infraštruktúry
- Japonsko - má veľmi kvalitnú pracovnú silu a vedecký pokrok
- tzv. Ázijské tigre - nasledujú Japonsko.
- Rusko - obrovské nerastné suroviny a zatiaľ málo využitý potenciál.
[úprava] Energetika
Energetika vyrába potrebnú elektrickú energiu pre všetky odvetvia hospodárstva, je teda jeho základom. Patrí do priemyslu palív a energetiky, ktorý patrí do ťažkého priemyslu. Produktom energetiky je teda elektrická energia.
[úprava] Zdroje
Elektrická energia potrebuje zdroje, ktoré môžeme rozdeliť na
- Vyčerpateľné obnoviteľné (napríklad drevo)
- Vyčerpateľné neobnoviteľné (napríklad ropa, zemný plyn, urán)
- Nevyčerpateľné (napríklad slnečná energie, energia prílivu a odlivu, veterná energia)
[úprava] Ropa
Ropa je ako prírodný zdroj oveľa hodnotnejšia ako uhlie, predovšetkým je všestrannejšie použiteľná a preto sa stala svetovým palivom. Jej ťažba sa rýchlo rozvíja a lokalizuje sa do oblastí Perzského zálivu, severnej Afriky, Mexického zálivu, Karbiského mora, Severného mora, Západnej Sibíre a juhovýchodnej Ázie. Viac ako 1/2 vyťaženej ropy sa vyváža do USA, Japonska a Západnej Európy. Najviac vyvážajú členské krajiny OPEC z oblastí Perzského zálivu.
| Krajina | Produkcia ropy v mil. ton |
|---|---|
| Saudská Arábia | 441 |
| USA | 352 |
| Rusko | 323 |
| Irán | 187 |
| Venezuela | 171 |
| Mexiko | 170 |
| Čína | 162 |
| Nórsko | 160 |
| Irak | 128 |
| Svet | 3 595 |
[úprava] Zemný plyn
Zemný plyn je ekonomicky najvýhodnejšie palivo. Najčastejšie sa vyskytuje spolu s ropou. Jeho výskyt sa sústreďuje najmä v rozvinutých krajinách Najväčší vývozcovia zemného plynu vyvážajú plyn plynovodmi do západnej a strednej Európy, USA a Japonska.
| Krajina | Ťažba zemného plynu v mld. m3 |
|---|---|
| Rusko | 545 |
| USA | 544 |
| Kanada | 167 |
| Veľká Británia | 106 |
| Alžírsko | 84 |
| Malajzia | 67 |
| Indonézia | 67 |
| Irán | 60 |
| Holandsko | 57 |
| Svet | 2 421 |
[úprava] Uhlie
Uhlie- jeho svetové zásoby sú podstatne vyššie ako zásoby ropy. Sústreďujú sa v Rusku, USA, Číne, v európskych krajinách. Na južnej pologuli v JAR a v Austrálii
| Krajina | Ťažba uhlia v mil. ton |
|---|---|
| USA | 566 |
| Čína | 502 |
| India | 157 |
| Austrália | 153 |
| JAR | 127 |
| Rusko | 116 |
| Poľsko | 72 |
| Nemecko | 57 |
| Indonézia | 47 |
| Svet | 2 133 |
[úprava] Urán
Urán je najdôležitejšie jadrové palivo pretože má najvyššiu energetickú úcinnosť. Najväčšie zásoby má Austrália, Kazachstan, Kanada, USA, Rusko, JAR, Uzbekistan, Niger a Brazília.
| Krajina | Produkcia uránu (U3O8) v kg |
|---|---|
| Kanada | 14 411 |
| Austrália | 8 814 |
| Niger | 3 358 |
| Rusko | 3 318 |
| Kazachstan | 2 300 |
| Uzbekistan | 2 300 |
| Svet | 42 300 |
[úprava] Elektrárne
Zariadenie na získavanie elektrickej energie zo zdrojov sa nazýva elektráreň. Podľa zdrojov poznáme štyri druhy
- Tepelné elektrárne
- Vodné elektrárne
- Jadrové elektrárne
- Alternatívne elektrárne
[úprava] Tepelné elektrárne
Tepelné elektrárne využívajú na výrobu elektrickej energie ropu, zemný plyn a uhlie. Zo začiatku 20. storočia sa hojne využívalo práve uhlie, ktorého bolo treba veľké množstvo, preto boli tieto elektrárne lokalizované blízko uholných baní. Veľký počet takýchto elektrárni spôsoboval značné znečistenie ovzdušia a prírody, preto sa postupom času v druhej polovici 20. storočia začalo prechádzať na využívanie ropy a zemného plynu. Tieto elekrárne sú stále najväčším znečisťovateľom ovzdušia.
[úprava] Vodné elektrárne
Vodné elektrárne bývajú vybudované na vodných tokoch s väčším prietokom. Z hľadiska geoekológie sa jedná o geotechnický systém a síce antropogénny zásah do prírody. Napriek tomu, že ich výstavba je nákladná, sú ekologickejšie ako tepelné elekrárne. Majú minimum vedľajších produktov. K najväčším producentom hydroenergie patrí Kanada, Brazília, Čína a Rusko. Na slovensku sa najviac hydroelektrární nachádza na Považí
[úprava] Jadrové elektrárne
Jadrové elektrárne využívajú na výrobu energie urán a jeho chemické reakcie. Z hľadiska ekológie ide o najčistejšiu elektrickú energiu, no hlavným problémom je skladovanie jadrového odpadu a s veľkým množstvom vody potrebnej na chladenie. Ďaľším rizikom jadrových elektrární je riziko havárie, ktorej dôsledky môžu byť katastrofické.
Najväčšia jadrová elektráreň na svete - Fukušima - sa nachádza v Japonsku. Má desať reaktorov a výkon okolo 8 GW) Najväčší podiel elektrickej energie vyrobenej v jadrových elekrárňach má Francúzsko, Belgicko, Maďarsko, Južná Kórea a Švajčiarsko
[úprava] Alternatívne elektrárne
Alternatívne elektrárne sú elektrárne, ktorých použitie je buď obmedzené, neefektívne, alebo vo vývoji. Medzi alternatívne elektrárne patria
- Veterné elektrárne (Vietor otáča lopatkami, ktoré vyrábajú elektrickú energiu - ich produkcia závisí od poveternostných podmienok)
- Solárne elektrárne (Slnečné lúče dopadajú na solárne články a vyrábajú elektrickú energiu - ich použitie je obmedzené z hľadiska klímy, aktuálneho počasia, geografickej šírky a ročného obdobia)
- Geotermálne a prílivové (Dynamika vody vyrába elektrickú energiu - ich použitie má hlavne lokalizačný faktor)
[úprava] Spotreba elektrickej energie (k roku 2000)
| Krajina | mld. kWh |
|---|---|
| USA | 3255 |
| Čína | 1084 |
| Japonsko | 947 |
| Rusko | 728 |
| Kanada | 497 |
| Nemecko | 495 |
| India | 424 |
| Francúzsko | 399 |
| Brazília | 354 |
| Svet | 12 833 |
[úprava] Ťažký priemysel
Do ťažkého priemyslu patrí hutníctvo, strojársky a chemický priemysel.
[úprava] Hutníctvo
Hutníctvo sa zaoberá tavením rúd, výrobov kovov a ich zliatín. Patrí k základným odvetviam ťažkého priemyslu. Ovplynvňuje rozvoj ostatných priemyselných odvetví, predovšetkým strojárstva, a tak vytvára predpoklady pre vznik roziahlých piremyselných oblastí.
[úprava] Hutníctvo železa
Vyznačuje sa vysokým stupňom koncentrácie. Sústreďuje sa do miest výskytu železnej rudy, alebo koksovateľného uhlia. Výhodná je tiež lokalizácia vo veľkých prístavoch.
| Krajina | Výroba surovej ocele v mil. ton |
|---|---|
| Čína | 128 |
| Japonsko | 106 |
| USA | 102 |
| Rusko | 59 |
| Nemecko | 46 |
| Južná Kórea | 43 |
| Ukrajina | 31 |
| Brazília | 27 |
| India | 26 |
| Svet | 849 |
[úprava] Hutníctvo farebných kovov
Vyrába prevažne meď, olovo, zinok, cín a ich zliatiny. Hutníctvo farebných ľahkých kovov vyrába hlavne hliník a jeho zliatiny. Výroba hliníka je sústredená hlavne do oblastí jeho veľkej spotreby, v oblastiach ťažby bauxitu a v oblastiach s lacnou výrobou elektrickej energie. Často je výroba lokalizovaná v blízkostiach vodných elektrární.
| Krajina | Výroba hliníka v mil. ton |
|---|---|
| USA | 3,7 |
| Rusko | 3,2 |
| Čína | 2,6 |
| Kanada | 2,4 |
| Austrália | 1,7 |
| Brazília | 1,3 |
| Nórsko | 1,0 |
| JAR | 0,7 |
| Venezuela | 0,6 |
| Svet | 23,9 |
| Krajina | Ťažba medenej rudy v mil. ton |
|---|---|
| Chile | 4,5 |
| USA | 1,45 |
| Indonézia | 0,82 |
| Austrália | 0,76 |
| Kanada | 0,61 |
| Peru | 0,53 |
| Rusko | 0,52 |
| Čína | 0,51 |
| Poľsko | 0,48 |
| Svet | 12,9 |
[úprava] Spotrebný priemysel
| Geografia | |
|---|---|
| Fyzická geografia: Litogeografia | Morfogeografia | Hydrogeografia | Biogeografia | Klimatogeografia | Meteorológia | Geoekológia | |
| Humánna geografia: Demogeografia | Ekonomická geografia | Geografia lesného hospodárstva a rybolovu | Geografia poľnohospodárstva | Geografia priemyslu | Geografia dopravy | Urbánna geografia | Rurálna geografia | Politická geografia | Geografia služieb | Geografia cestovného ruchu | Geografia vedy a kultúry | Geografia rozvoja | Historická geografia | Verejná správa | |
| Regionálna geografia | |
| Ďalšie disciplíny: Plánovanie miest | Regionálny rozvoj | Teórie plánovania | Kartografia | Geoinformatika | DPZ | Geodézia | Planetárna geografia |
