Hinduizmus
Z Wikipédie
Hinduizmus patrí k najstarším náboženstvám sveta. Je založený na védach a je pokračovateľom védskeho náboženstva. Termín hinduizmus prvýkrát použili anglickí kolonizátori, ako názov pre súbor všetkých indických náboženstiev uznávajúcich hlavnú trojicu božstiev Brahmu, Višnu a Šivu, pričom spomínaný termín prebrali z perzštiny. V Indii, kde hinduizmus vznikol, tento názov pôvodne vôbec nepoužívali. Najvýznamnejšie hinduistické náboženstvá sú Šivaizmus, Višnuizmus a Šaktizmus.
Typická pre hinduistov je tolerancia. Sú rozčlenení na mnoho siekt a hnutí a je tam aj súperenie, ale typickému dogmatizmu sa vyhýba. Rešpektuje sa osobný výber v náboženstve. Náboženské vojny medzi hinduistami sú prakticky neznáme. Iné náboženské formy sú iba iné cesty na tú istú horu. Nemajú potrebu obracať iných na svoju vieru. Teda žiadna misia. Nie je to ľahostajnosť. Vyplýva to z hinduistickej metafyziky: všetky formy sú dočasné a preto nereálne. Dokonca i védy sú bezcenné pri dosiahnutí mokše, vyslobodení. Hinduizmus sa neuzatvára do seba, ale neustálym pripomínaním, že aj naša myseľ je svetovou ilúziou, nás núti, aby sme zostali otvorení k tomu, čo leží za mysľou a svetom, v ktorom žije. Napokon sa hinduizmus líši aj tým, že nemá zakladateľa a nemôžeme nájsť ani časový začiatok.
Tri základné božstvá Brahma - stvoriteľ, Višnu - uchovávateľ a Šiva - ničiteľ, tvoria Trimúrti - trojicu stvoriteľských bohov. Bohovia sú často zobrazovaní s viacerými hlavami a rukami, čo reprezentuje ich rozličné moci. Hinduizmus preberá z tradície vieru v odplatu dobrých a zlých činov (karma) a učenie o kolobehu životov (reinkarnácia). Hinduisti veria v existenciu svetovej duše - átman, ktorý predstavuje „ja“ celého sveta.
Základné posvätné knihy hinduizmu sú védske spevy (samhity) a v náväznosti na ne bráhmany, áranjaky a upanišady, ďalej k medzi ne patria staroindické eposy Mahábhárata a Rámájana a purány, tzv. staré rozprávania. Veľmi veľký vplyv v hinduizme si získala 6. kniha Mahábháraty Bhagavadgíta.
Starondická spoločnosť sa pôvodne delila do tzv. varien:
- kňazi - bráhmani
- bojovníci - kšatrijovia
- pospolitý ľud- vaišjovia
- sluhovia - šúdrovia
Dnešný kastový systém vznikol premiešanim varien a tak poznáme okolo 3000 kást (džáti). Okolo 100 miliónov veriacich stojí mimo kastového systému a nazývajú sa haridžanovia (boží ľudia). Podla hinduizmu sa do danej kasty človek narodí na základe svojej karmy.
Višnu sa desaťkrát prevtelil do pozemských bytostí - avatárov:
