Hrad Sitno

Z Wikipédie

Hrad Sitno je zrúcanina stredovekého hradu z 13. storočia situovaná na rovnomennom vrchu v pohorí Štiavnické vrchy.

Vrchol Sitna, so strmými skalnými stenami na severe a juhozápade, bol výhodným miestom na obranu pred nepriateľom už v praveku. Z tohto obdobia pochádza mohutné opevnenie, ktoré malo priečny val oddeľujúci kultovú časť hradiska od akropoly, v stredoveku už nevyužívaný. V prvej polovici 13. storočia vzniká rozsiahle opevnené hradisko obkolesujúce vrcholovú časť Sitna až po strmé skaliská. V jeho najzraniteľnejšej časti bol postavený hrad, ktorého hlavnou úlohou bolo strážiť najľahšie prístupy a súčasne slúžil ako posledné útočisko obrancov hradiska. V 16. storočí boli dobudované a spevnené múry barbakanu, stojaceho pred hradom. Jeho úlohou bolo po prelomení obrany chrániť vchod do hradu pred priamou delostreleckou paľbou. Strely sa potom odrážali od šikmých mohutných stien budovy. Pri barbakane sa nachádza cisterna na vodu vytesaná do skalného podložia. Hrad aj opevenie boli zničené na konci protihabsburgských povstaní po roku 1710 a stali zdrojom stavebného materiálu pre rozhľadňu na Sitne, kaštieľ vo Svätom Antone. Hrad bol súčasťou panstva Koháryovcov a neskôr Coburgovcov a jeho vojenský význam spočíval v ochrane banských miest. V súčasnosti sú na základoch barbakanu rozmiestnené kamene z portálu hradného vchodu a praveké žarnovy.