Janko Silan
Z Wikipédie
Janko Silan | |
---|---|
slovenský básnik a katolícky kňaz | |
Narodenie | 24. november 1914 Sila pri Nitre, Slovensko |
Úmrtie | 16. máj 1984 Važec, Slovensko |
Pozri aj Biografický portál |
Janko Silan (vlastným menom Ján Ďurka) (* 24. november 1914, Sila pri Nitre – † 16. máj 1984, Važec) bol slovenský básnik katolíckej moderny a katolícky kňaz.
[úprava] Životopis
Po absolvovaní ľudovej školy v Sile vyštudoval gymnázium v Nitre. V rokoch 1936 – 1941 študoval teológiu v Spišskej Kapitule a 22. júna 1941 bol v katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule vysvätený za kňaza. Na svoje prvé kaplánske miesto prišiel do Ždiaru k administrátorovi Jánovi Kušnírovi. V Tatrách strávil niekoľko rokov svojho života. Zo Ždiaru vo februári 1945, bezprostredne po vstupe Červenej armády, odišiel do Liptovského Hrádku. Krátko potom založil vydavateľstvo a časopis Verbum a začal redigovať edíciu „Lux“. Neskôr odišiel do Važca, kde pôsobil ako správca farnosti.
Básnik Karol Strmeň nazval v roku 1981 Silana „svätcom slovenskej poézie”. V archíve Národnej knižnice v Martine sa nachádza 3 809 jednotiek Silanovej rukopisnej pozostalosti.
[úprava] Tvorba
Prvé básne začal písať už ako gymnazista, uverejňoval ich od roku 1933 v časopisoch Svojeť, Pero, Elán, Kultúra a Slovenské pohľady. Počas jeho pobytu v Tatrách ho ovplyvnila tvorba básnika Rainera Maria Rilkeho. V tvorbe čerpal z vlastných trpkých zážitkov a skúseností a snažil sa z hľadiska kresťanského učenia básnicky definovať zmysel ľudskej existencie. Sústredil sa na osud človeka a básnika v zložitých životných situáciách. V ďalších zbierkach postupne opúšťal pesimistický tón, i keď sa ho úplne nezbavil. Prekonával ho však svojím kresťanským svetonázorom. Jeho verš je technicky vyzretý, disciplinovaný a melodický. Z politických a ideologických dôvodov sa po vojne odmlčal a až po dvadsiatich rokoch, v roku 1969 sa literárne vrátil básnickou zbierkou Oslnenie.
[úprava] Dielo
- 1936 - Kuvici
- 1939 - Rebrík do neba
- 1941 - Slávme to spoločne
- 1943 - Kým nebudeme doma
- 1943 - Piesne z Javoriny
- 1945 - Aj generáli plačú
- 1947 - Piesne zo Ždiaru
- 1966 - Triptych I
- 1966 - Triptych II.: Tri návštevy
- 1967 - Sám s vami, knižný výber z tvorby
- 1968 - Triptych III.: Dve bolesti, jedna radosť
- 1969 - Triptych IV:Tri balady
- 1969 - Oslnenie
- 1980 - Katolícke piesne z Važca
- 1984 - Ja som voda a iné verše
- 1990 - Piesne z Važca, výber zo zbierky Katolícke piesne z Važca
- 1991 - Dom opustenosti, (dielo bolo dokončené už v roku 1970)