Jiří Klapka

Z Wikipédie

prof. RNDr. Jiří Klapka (* 10. marec 1900, Skutče, okr. Chrudim – † 13. február 1976, Brno) bol český matematik a pedagóg.

Narodil sa 10. marca 1900 v Skutči, okres Chrudim, v Českej republike. Stredoškolské štúdium absolvoval na štátnych reálkach v Lounoch a Kostelci nad Orlicou. Po maturite študoval učiteľstvo matematiky a deskriptívnej geometrie na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity a na Českom vysokom učení technickom v Prahe. V rokoch 1921– 1925 bol asistentom stolice matematiky na Vysokej škole technickej dr. Eduarda Beneša v Brne u prof. J. Vojtěcha a po jeho odchode do Prahy u prof. J. Hronca. R. 1925 získal doktorát prírodných vied (RNDr.) na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Po odchode prof. Pelíška suploval v rokoch 1926– 1927 na vysokej škole technickej v Brne prednášky z deskriptívnej geometrie. R. 1928 sa na technike v Brne habilitoval za docenta pre deskriptívnu, analytickú a diferenciálnu geometriu, r. 1929 bol vymenovaný za súkromného docenta. Od r. 1930 pôsobil ako profesor na III. reálnom gymnáziu v Brne, popri tom zostal do roku 1932 nehonorovaným asistentom prof. J. Klímu na technike. R. 1937 bol vymenovaný za bezplatného mimoriadneho profesora techniky v Brne. Po odchode prof. J. Hronca v súvislosti s jeho poverením realizovať založenie Slovenskej vysokej školy technickej prevzal po ňom na technike v Brne niektoré prednášky. Roku 1938 bol vymenovaný za mimoriadneho profesora Slovenskej vysokej školy technickej a bol na nej poverený vedením Ústavu deskriptívnej geometrie a stereometrie. Na tomto poste zotrval do konca apríla 1939, keď po rozpade Československa podľa smerníc protektorátneho ministerstva školstva rezignoval na pôsobenie na Slovensku a bol prevedený na techniku v Brne. SVŠT mala eminentný záujem o jeho zotrvanie na Slovensku a celá kauza bola nepriaznivo pre SVŠT uzavretá až vo februári 1940. Po obnove ČSR bol na technike v Brne vymenovaný za riadneho profesora deskriptívnej geometrie s účinnosťou od 1. 5. 1942 a významne sa podieľal na obnovení chodu a rozvoji vysokej školy v roku 1945 v rámci 1. ústavu matematiky, v rokoch 1946– 1950 ako prednosta ústavu deskriptívnej geometrie a od r. 1951 ako vedúci katedry matematiky a deskriptívnej geometrie na stavebnej fakulte. V roku 1971 odišiel do dôchodku. Hlavnou oblasťou jeho vedeckého záujmu bola diferenciálna a deskriptívna geometria, kde nadviazal na Čechovu teóriu priamkových plôch, založil a dlhé roky viedol seminár modernej diferenciálnej geometrie, v ktorom vyrástlo niekoľko významných osobností. Venoval sa aj algebraickej geometrii, nomografii, grafickým metódam a konštrukčnej geometrii. Bol autorom celého radu vedeckých prác, vysokoškolských učebníc a učebných textov. Zomrel 13. februára 1976 v Brne.