Kladzany

Z Wikipédie

Kladzany
Erb	Mapa

Základné údaje
Kraj:	Prešovský
Okres:	Vranov nad Topľou
Región:	Horný Zemplín
Poloha:	48° 52' 59" s. š. 21° 45' 00" v. d.
Nadmorská výška:	130 m n.m.
Rozloha:	5,356 km²
Počet obyvateľov:	549 (1.12.2006)
Hustota obyvateľstva:	104 obyvateľ(ov)/km²
Prvá písomná zmienka:	1391
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	528781
EČV:	VT
PSČ:	094 21 (pošta Nižný Hrabovec)
Telefónna predvoľba:	057
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	Obecný úrad Kladzany 100
Web:	www.kladzany.sk
E-mail:	obeckladzany@stonline.sk
Telefón:	057/4493147
Fax:	057/4886200
Politika
Starosta:	Ing. Daniel Lorinc (SDKÚ-DS)
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Kladzany sú obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.

Kladzany ležia v ondavskom výbežku Východoslovenskej nížiny na terasách Ondavy, ktorá tvorí západnú hranicu katastra. Jej niva prechádza smerom na východ do Pozdišovskej pahorkatiny. Nadmorská výška je 130 m v strede obce, 124-207 m v katastri.

[úprava] Vznik

Osídlenie bolo už koncom eneolitu (eneolit - 4. až 3. tisícročie pred n. l.) a začiatkom doby bronzovej. Archeologicky má obec doložené východoslovenské mohyly (18 mohýl, priemer 5-22 m a výšku 3 m) a črepy z mladšej a strednej doby bronzovej.

Názov obce sa v dejinách spomína v rôznych obmenách po prvýkrát v roku 1391 ako Kladien, Kladeen Kladien, Klacsány, KaIazan, Klazon, Kladzán a Klazán. Vtedy obec tvorilo viacero usadlostí okolo majera, či zemianskej kúrie, patriacej panstvu v Nižnom Hrušove.

Na štúdium pomerov obce môže poslúžiť tzv. "Urbar kladziansky“, ktorý bol spísaný v Kladzanoch dňa 25. novembra 1773 (uložený je v múzeu v Hanušovciach nad Topľou).

Majtelia obce sa dosť často menili. Prvým majteľom bol Juraj Gecsei, spomínaný v roku 1414. Posledným bol vysokovážený maďarský rod Vladárovcov, ktorý do Kladzian prišiel v roku 1753 z Turca. Vlastnili kaštiele v Majerovciach a Kladzanoch (zničený a vypálený v II. svetovej vojne, podobne ako celá obec – 29. novembra 1944). Za prvej ČSR kaštieľ býval obývaný iba počas návštev a letných prázdnin rodinou majiteľa. Nad obcou sa nachádza aj krypta rodiny Vladárovcov, v ktorej bol pochovaný Emil Vladár s manželkou a francúzska vychovávateľka Tekla.

V roku 1831 vypukla epidémia cholery a následne roľnícke povstanie, na ktorom sa zúčastnili i obyvatelia Kladzian. Tunajší farár Adam Hlovík bol v Merníku medzi vzbúrenými ľuďmi (Jonáš Záborský, Hlovík medzi vzbúreným ľudom).

[úprava] Cholera

Hanušovský farár Andrej Čorba (pôsobil tam v rokoch 1824-1845), napísal o roľníckom povstaní zaujímavý kódex v šarišskom nárečí (nebola ešte uzákonená spisovná slovenčina) "Hrozne Rozprawki“. Kódex sa delí na dve časti - obšírnu kroniku sedliackeho povstania v r. 1831 a krátky opis "povery a nemravnosti“ ľudu, ktoré boli podľa autora kódexu príčinou vzbury. Titulný lisť kroniky je "Hrozne a Strassne Rozprawky o Chorobe Choleri a Rozbroge Prosstjawy wo wissich stranoch Uherske Zjeme s Roku 1831-ho, w kratkosci spisane pro obecni w tim časje zbureny lyud, ku pokaganyu“. Kódex Čorba ukončli roku 1839. Tu je voľne preložený do spisovnej slovenčiny úryvok G. Kmoškom:

Medzi tým, čo sa tam v Merníku robilo, 
i toto sa v ten čas divné pritrafilo,
že susedný farár (Hlovík) z domu preč zutekal,
bo sa v svojej fare robélie ľakal.
Chcel sa prezviesť, čo je nového v Merníku,
tam práve natrafil na vraždu velikú.
Svoj živoť na vlase iba tak zachoval,
že listy zbojníkom dobre vysvetľoval,
ktorí v panskom dvore sa tam nachádzali
aby, čo v nich stojí, sa podoznávali.
Ponad jeho hlavu do stola rúbali
a nemálo strachu mu tam naháňali.
V jednam dome v sene ukrytý na pôjde
rozmýšľal, nevediac, čo ďalej s ním bude.
Len zemiaky s mliekom mu tam donášali
a že ho tam kryli, bárs sa obávali.
A keď tak v tom strachu sedí, rozvažuje,
včasráno v tej skrýši silný krik počuje.
Krik a lárma rastie, bo už vojsko ide
všetci sa ocitneme v prevelikej bíde.
Čo v tak krátkom čase i skutkom sa stalo,
do Merníka mnoho vojska prichádzalo, 
z tej kontumácie, v ktorej bol zavrený,
skrze prišlé vojsko bol vyslobodený“.

[úprava] Počet obyvateľov

V roku 1715 bolo v obci 12 domácností, v roku 1787 35 domov, 43 rodín, 328 obyvateľov. V roku 1829 mala obec 41 domov a 299 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, ovocinárstvom, chovom koni a oviec. V roku 1869 - 355 obyvateľov, 1880 - 360 obyvateľov, 1890 - 336 obyvateľov, 1900 - 380 obyvateľov. 1930 podľa ščítania ľudu 413 obyvateľov: 1970 bolo v Kladzanoch 129 domov a 566 obyvateľov, 1991 – 605 a 159 obývaných domov, 2004 (v súčasnosti) 560 obyvateľov (75% evanjelikov, 15% rímsko-katolíkov).

[úprava] Cirkev

Dejiny obce sú späté s dejinami evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Nevedno, ktorý z majiteľov dosť skoro prijal reformáciu a ľud v obci ho v tom nasledoval. Tak si možno vysvetliť, že Kladzany vždy boli a ostali skoro čisto evanjelickou obcou. Najprv boli fíliou blízkeho Kučína, kde v rokoch 1626-27 účinkoval známy český exulant Jakub Jakobeus (Lacrimae). Počas 10-ročného krutého prenasledovania za Leopolda I. zbor v Kučíne zanikol. V roku 1740 sa cirkevníci v Kladzanoch stali fíliou vzdialeného artikulárneho zboru v Pozdišovciach, a to až do roku 1805, keď sa osamostatnili. Kostol evanjelický klasicistický bol postavený v rokoch 1808 – 1814.

Kňaz Gustáv Kacián zanechal po sebe milú pamiatku - olejomaľbu "Ježiš Kristus - cesta, pravda a život“, ktorá dodnes zdobí oltár v kostole. Od roku 1805 na mieste farára pôsobilo 12 kňazov (najznámejší Ján Goldperger, Gustáv Kmoško) a 14 dozorcov cirkevného zboru.

[úprava] Škola

Od roku 1786 je v obci zriadená škola, ktorá sa postupne sťahovala v rôznych budovách a nakoniec v roku 1964 prešla do úplne novej budovy, ktorá stojí na mieste bývalého kaštieľa rodiny Vladárovej. Od roku 1786 v škole pôsobilo 22 pedagógov na mieste riaditeľa školy (najznámejší medzi nimi Viliam Fleischer a Andrej Kulich).

[úprava] Osobnosti

Kladzany mali šťastie, že tu v rokoch 1805-1845 účinkovali po sebe 3 vynikajúce osobnosti, čo sa zlatými písmenami zapísali do dejín neveľkej obce, ale aj do slovenských národných dejín. Boli to evanjelickí kňazi Samuel Fábry a bratia Adam a Ján Hlovíkovci. Na budove kostola bola v roku 1993 všetkým trom odhalená pamätná tabuľa.

Samuel Fábry - ľudovýchovný pracovník, priekopník moderného ovocinárstva na východnom Slovensku, autor príležitostných veršov. Pochádzal z Rimavského Brezova. Po skončení Iýcea v Kežmarku bol od roku 1787 učiteľom v Švábovciach. V roku 1800 odišiel za učiteľa do Sabinova. Tam sa už plne venoval písaniu a prekladaniu ľudovýchovných diel i pedagogickým otázkam. V roku 1803 mu vyšli dve diela. Prvým je "Zprava, podle néž zaklazení uhoroch a obecného pastviska pole ponapravené, a k lepšímu chasnu obrácené, stav gazdovský, ale v požehnanejší proměnen byť múže.“ Druhou knihou je preklad Gregorovej ovocinárskej knihy pod názvom "Zprava užitečné stromy na nejlechčejší spúsob vyvodiť a obchodiť - na slovenský jazyk preložená, tu i tam podokladaná a dvema ku konci přídavkami zaopatrená.“ Do Kladzian prišiel vo februári 1805 ako učiteľ, ale v októbri 1805 bol Prešove vysvietený za kňaza. Zomrel 12. marca 1826 v Kladzanoch a pochovaný je na miestnom cintoríne. Pôvodný pieskovcový náhrobný kameň je v múzeu v Hanušovciach.

Adam Hlovík (1793 Párnica, okr. Dolný Kubín - 1851 Giraltovce, okr. Prešov). Autor prózy, náboženskej poézie, duchovných piesní, prekladov Homérových básní, zberateľ ľudových piesní, hlavná postava poviedky Jonáša Záborského "Hlovík medzi vzbúrenýn ľudom (1870).“ ŠtudovaI v Banskel Bystrici, Debrecíne, teológiu na evanjelickom kolégiu v Prešove. V Kladzanoch pôsobil od roku 1826 (po smrti Fábryho) do 1832, potom až do smrti 1851 v Giraltovciarh ako šarišsko - zemplínsky senior. Adam Hlovik vo svojej zberateľskej a národnobuditeľskej činnosti vychádzal z úsilí kollárovsko - hollovskej generácie v 30. a štúrovskej generácie v 40. rokoch minulého storočia a ňou práve výrazne ovplyvňoval spoločenský, kultúrny a literárny život na východnom Slovensku. Najvýznamnejším literárnym a kultúrnym činom je jeho zbierka ľudových piesní z roku 1831-34 (115-125 piesní zemplínskych a šarišských), z ktorej dve tretiny prevzal Ján Kollár do Národných spievaniek. Je to jediná zbierka, ktorá sa zachovala ako prameň "Národných spievaniek“.

Ján Hlovík (1804 Párnica - 1862 Rankovce, okr. Košice - vidiek). Študoval v Ožďanoch, Kežmarku a v Prečove, teológiu v Bratislave. Učiteľ vo Fóte v Piešťanskej stolici, profesor rétoriky na gymnáziu v Lučenci, v Kladzanoch ako ev. farár 1832-1845, od 1845 do smrti v Rankovciach. Už ako bratislavský študent sa prejavil literárne. Napísal Ódu k slavení památky Škaricovy ... V Lučenci napísal epickú básnickú skladbu Bitka pri Lučenci. Vynikal aj v matematike a archeológii (publikoval v týchto odboroch). Quadrature circuli ho zamestnávala plných 28 rokov. V Kladzanoch venoval mimoriadnu pozornosť zbieraniu ľudových piesní a národnobuditeľskej práci. Časť zemplínskych ľudových balád sa zachovala v rukopisnej zbierke pod názvom Zemplínske spievanky. 11. júla 1842 vynikajúci ruský slavista Izmail Sreznevskij navštívil na odporúčanie P. J. Šafárika, a J. Kollára aj Jána Hlovíka v Kladzanoch. Ján Hlovík sa iniciatívne zapájal aj do slovenského národného hnutia. Bol "stálcom“ Tatrína, udržiaval stály písomný i osobný kontakt s levočskou a prešovskou študujúcou mládežou.

[úprava] Súčasnosť

Po II. svetovej vojne v roku 1946 sa začalo s obnovou vypálenej obce. Štátom určená firma Červinka - Džubány začala výstavbu tehlových domov. Postavil sa obchodný dom (1948), elektrif'ikácia obce (1948), bezprašná asfaltová cesta po križovatku v Tovarnom (dokončená v roku 1966), kino "Pokrok“ (1949-1966), pravidelná autobusová linka Vranov - Kladzany (1953), poľnohospodárske družstvo (1958), súčasná budova školy (1964), ovocný sad (1967-68), vodovod (1973, zrekonštruovaný v rokoch 2001-2004), kanalizácia a čistiareň odpadových vôd (1973), kultúmy dom a budova Obecného úradu (1975), chodníky (1986), plynofikácia obce (1993), Rímsko-katlolícky kostol (1996), Dom smútku (2004-5). V čele obce sa od roku 1787 vystriedalo podľa dostupných zdrojov 18 richtárov, predsedov a starostov obce.

V obci od roku 1925 pôsobí Dobrovoľný hasičský zbor, ochotnícke divadlo (1926), futbalový oddiel (1936), Matica Slovenská (1950), obecná knižnica (1964), stolnotenisový oddiel (1970).

[úprava] Zaujímavosti

Rodina Emila Vladára mala pozoruhodné numizmatické zbierky a zbierky fayens porcelánu. Vladárove športové chúťky boli známe široko - ďaleko. Známy je jeho pretek na koni s vlakom zo Strážskeho do Michaloviec. Závod s vlakom vyhral, kôň však ostal na mieste mŕtvy. Kopyto toho koňa zdobilo obývaciu izbu Vladárovu a neskôr jeho zaťa Dr. Pavla Tomcsányiho, významného uhorského politického činiteľa (manžela Vladárovej dcéry Alžbety).

Mestá a obce okresu Vranov nad Topľou (2+66)

31.12.2003

Zdroj: "http://sk.wikipedia.org../../../k/l/a/Kladzany.html"

Kategórie: Obce na Slovensku | Obce okresu Vranov nad Topľou