Korjaci
Z Wikipédie
Korjaci sú národ, tvoriaci pôvodné obyvateľstvo Korjackého autonómneho okruhu Ruskej federácie. Okrem neho, Korjaci žijú v Čukotskom autonómnom okruhu a Magadanskej oblasti (Severo-Evenský rajón). Ich počet je okolo 9 tisíc (8743 podľa súpisu obyvateľstva z roku 2002), počet v Korjackom autonómnom okruhu je 6994 (2000).
Obsah |
[úprava] História
Predpokladá sa, že názov Korjaci vychádza z korjackého slova „chora“ - sob. Prvé písomné zmienky o Korjakoch a vôbec o obyvateľoch Kamčatky sa objavujú v dokumentoch z poloviny 17. storočia. Poznatky z dejín praobyvateľov sa opierajú o archeologické výskumy mnohých vedcov, počínajúc 19. storočím. Prvé etnografické správy získal, okolo roku 1700, jakutský kozácky veliteľ Vladimír Atlasov.
[úprava] Jazyk
Korjaci hovoria vlastným korjackým jazykom patriacim do čukotsko-kamčatskej rodiny jazykov s týmito dialektami: čavčuvenský, apukinský, itkanský, kamenský, parenský, karaginský, palanský, kerekský, aľutorský. Podľa súčasného názoru mnohých vedcov sú dva posledné dialekty samostatnými jazykmi.
[úprava] Spôsob života
Koriakovia sa tradične zaoberajú chovom sobov, rybolovom a lovom morských zvierat (tuleň a i.) . Tradične sú v závislosti od spôsobu práce a spôsobu života rozdeľovaní na dve skupiny: kočovníkov - chovateľov sobov a usadených obyvateľov pobrežia, zaoberajúcich sa morským lovom. Chovom sobov sa zaoberajú Čavčuveni a väčšina Aľutorov. Hlavnú úlohu v spôsobe obživy usadených Korjakov tvoril rybolov (riečny i morský), ktorý bol najviac rozvinutý u Karagincov, Aľutorcov a Palancov. Lovom morských zvierat v Beringovom a Ochotskom mori sa zaoberali všetky skupiny usadených Korjakov a aj chovatelia sobov Aľutorci. Do značnej miery bol rozvinutý i lov kožušinovej zveri (soboľ, líška, vydra, hranostaj, rosomák a veverice). Významným spôsobom dopĺňania stravy usadených Korjakov bolo zbieranie rôznych jedlých mäkkýšov, vajec divých vtákov, rôznych bobúľ, orechov, vŕbovej kôry, morskej kapusty a iných rastlinných a živočíšnych produktov.
Čo sa týka výroby rôznych nástrojov, náradia a zbraní poznali spracovanie dreva, kostí, kovov, kameňa, pletenie a spracovanie kožušín a koží. Poznali tiež hrnčiarstvo. Drevo používali na výrobu sobích a psích saní (narty), lodí, náradia, násad kopií a harpún, člnkov na pletenie sietí. Z kostí a parohov sobov a horského barana vyrábali nástroje, nože na spracovanie rýb, čakany, kolíky a násadky harpún, brzdy na sobie sane, hrable. Kamenné sekery a násadky kopií sa používali ešte začiatkom 20. storočia a škrabáky na spracovanie koží používajú doteraz.
[úprava] Rodina
Základnou ekonomickou skupinou Korjakov v 19. a 20. storočí bola veľká patriarchálna rodina. Je známe aj mnohoženstvo, no v 19. storočí nebolo všeobecne rošírené. Manželstvá sa uzatvárali vo vnútri jednej lokálnej skupiny. Sobášny systém koriakov vylučoval z možného sobáša bratancov a sesternice.
Existovala prísna pohlavná deľba práce.
[úprava] Obydlia
Jediným typom osady u chovateľov sobov bolo táborisko, skladajúce sa z niekoľkých obydlí (jaráng). Jaranga mala kostrový skelet zo žrdí, ktorý bol pokrytý zošitými sobími kožami, obrátenými rubom dovnútra.
Pri usadených Koriakoch prevládala polozemljanka s lievikovitou strechou a stenami z dreva. V strede bolo ohnisko a do zemljanky v zime vchádzali cez dymový otvor. V polovine 18. storočia začali vznikať prvé zrubové domy.
[úprava] Odev
Tradičný zimný odev sa skladá z kožušinovej košele - kuchľanky, nohavíc, kapory a obuvi. Zimný odev je dvojaký: spodná časť je obrátená kožušinou k telu, vrchná, kožušinou von. Väčšina kuchľanok má kapucu, nohavice siahajú po členky. Obuv mala buď krátku, alebo dlhú holeň a šila sa zo sobej kože, kožušinou von. Podošvy sa vyrábali z tulenej kože. Súčasťou ženského odevu bola tiež kombinéza (kerker), kožušinová košeľa (gagagľa), kapucňa, ktorá nahrádzala pokrývku hlavy.
[úprava] Strava
Základným jedlom chovateľov sobov bolo sobie mäso, zväčša vo varenom stave. Sušené sa používalo na prípravu rituálneho jedla - tolkuše (mäso rozotierané piestikom s tukom a rôznymi bobuľami). Mrazené mäso jedli na cestách.
Ryby, mäso a tuk morských zvierat tvorili základnú zložku stravy usadených Korjakov. Mäso varili, alebo nechávali zmrznúť. Všetci používali zozbierané potraviny: jedlé rastliny, bobule a orechy. Ako pvzbudzujúci a opojný prostriedok používali špeciálne upravenú muchotrávku.
Koncom 19. storočia sa stále viac rozširoval nákup potravín: múka, krúpy, čaj, cukor a tabak.
[úprava] Umenie
Ľudovo umelecké úžitkové umenie Korjakov predstavovalo umelecké opracovanie mäkkých materiálov (ženská práca) a výroba predmetov z kameňa, kostí, dreva a kovu (mužská práca). Na spodnú časť kuchľanok našívali kožušinový mozajkový pás vo forme širokého lemu (opuvan) s geometrickým, alebo rastlinným motívom. Často tiež vyšívali figúrky zvierat so scénkami z ich života. Z mrožích klov a parohov sobov vyrezávali miniatúrne figúrky ľudí a zvierat, kostenné náušnice, náhrdelníky, tabatierky, fajky, všetko ozdobené rytým ornamentom a kresbami.
V posledných desaťročiach sa rozvíja profesionálna kultúra najmä v choreografickej oblasti (Národný tanečný súbor „Mengo“) a výtvarnom umení.
[úprava] Náboženstvo a svetonázor
Tradičný svetonázor je spojený s animizmom. Korjaci verili že dušu má celý okolitý svet: hory, kamene, rastliny, more, nebeské svetlo. Rozšírené bolo uctievanie miest: sopky, mysy, bralá a útesy. Praktizovalo sa prinášanie obetí psov a sobov. Existovali kultovné predmety - aňapely, kamene na veštenie. Svätené tabule vo forme antropomorfných figúrok na získavanie ohňa trením a amulety, symbolizujúce predkov.
Medzi veriacimi prevládajú veriaci pravoslávneho vyznania, tradične bol a ešte je silný vplyv šamanizmu.
