Kyjatická kultúra

Z Wikipédie

Kyjatická kultúra alebo kyjatický typ bola archeologická kultúra na južnom strednom Slovensku, v Gemeri a v priľahlom Maďarsku od 1100 pred Kr. (prelom Ha A1 a Ha A2) do cca. 750/700 pred Kr., teda v neskorej bronzovej dobe. Je to súčasť okruhu juhovýchodných popolnicových polí.

Pomenovaná je podľa náleziska Kyjatice.

Vznikla okolo 1100 pred Kr. zmiešaním vplyvov pilinskej kultúry, lužickej kultúry a gávskej kultúry.

Sídliská mala neopevnené nížinné (Radzovce) aj opevnené výšinné (Lysec, Maginhrad, Pohanský vrch pri Horných Plachtinciach, Včelince), využívali sa aj jaskyne (jaskyne okolo Miškovca, Majda - Hraškova, Sokolia jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Silická ľadnica, Chvalovská jaskyňa), ale tie možno skôr na kultové ako na obytné účely. Na opevnených výšinných sídlach (hradiskách) spracúvali bronz, nížinné sídla boli poľnohospodárske. V jaskyniach sa našli masky z ľudských a zvieracích lebiek (jaskyňa Majda – Hraškova), zrejme súvisiace s mágiou a kultom. Kyjatickou kultúrou končí 2700 rokov trvajúci hiát v osídlení regiónu Slovenského krasu.

Kyjatická kultúra zanikla okolo 750 pred Kr., teda s koncom neskorej bronzovej doby, jej územie potom asi dvesto rokov zostalo vyľudnené, iba severnejšie oblasti zaujala lužická kultúra.