Ludwig Beck
Z Wikipédie
| Ludwig Beck | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 29. jún 1880 Biebrich (dnes Wiesbaden-Biebrich), Nemecko |
| Úmrtie | 21. júl 1944 Berlín, Nemecko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Ludwig Beck (*29. jún 1880 Biebrich (dnes Wiesbaden-Biebrich), Nemecko - †21. júl 1944 Berlín, Nemecko) bol nemecký generál a náčelník generálneho štábu nemeckých ozbrojených síl pred začiatkom druhej svetovej vojny. Jeden z organizátorov neúspešného atentátu na Adolfa Hitlera z 20. júla 1944.
[úprava] Život
Narodil sa roku 1880 v meste Biebrich v Hessensku-Nassausku. Bol vychovávaný v duchu starých Pruských tradícií. Pôvodne bol dôstojníkom delostrelectva. Počas prvej svetovej vojny bojoval na západnom fronte. Po svojom povýšení pôsobil ako dôstojník generálneho štábu. Po vojne slúžil v rôznych funkciách, ako veliteľ pluku a štábu.
Roku 1931 získal hodnosť generál. Velil franfurtskej 1. jazdeckej divízii. Získal všeobecné uznanie svojimi vojenskými pedagogickými prácami. V roku 1933 sa stal náčelníkom vojenského úradu. V júli 1935 sa stal náčelníkom generálneho štábu nemeckých ozbrojených síl. Spolu s Wernerom von Fritschom sa počas nemeckých nátlakových akcií namierených proti Československu dostal do sporu s Hitlerom. Napriek tomu, že väčšina nemeckých dôstojníkov vtedy nesúhlasila s Hitlerovými snahami o rozpútanie vojny, žiadny z nich okrem Becka neodmietal splniť rozkazy. Bol preto odvolaný z funkcie a nahradený Franzom Halderom. Krátko pôsobil ako veliteľ Západného valu, no bol čoskoro penzionovaný. Následne sa kontaktoval so skupinou Hitlerovych odporcov ako boli napr. Carl Goerdeler či Ulrich von Hassell. Počas sudetskej krízy sa snažil skontaktovať s predstaviteľmi západných krajín s prosbou o pomoc pri likvidácii Hitlera. Tí však v tej dobe videli v Nacizme vhodný spôsob ochrany pred hrozbou boľševizmu zo strany Sovietskeho zväzu a návrhy ignorovali.
V roku 1943, Beck naplánoval niekoľko neúspešných pokusov zabiť Hitlera pomocou bômb. V roku 1944 bol jedným z hlavných plánovačov júlového atentátu spolu s Carlom Goerdelerom a plukovníkom Clausom von Staufenbergom. Predpokladalo sa, že by sa Beck mohol po úspešnom atentáte stať dočasnou hlavou vlády, ktorá by kontrolovala Nemecko po smrti Hitlera. Spiknutie však zlyhalo, ďalšieho rána bol zatknutý Beck pod dozorom generála Fromma, nútený spáchať sebevraždu. Nepodarilo sa mu však zabiť sa, a iba sa ťažko zranil, privolaný poddôstojník ho preto dostal za úlohu „doraziť“.
