Maďarovská kultúra
Z Wikipédie
Maďarovská kultúra bola kultúra starej bronzovej doby (podľa konvenčného datovanie pred 1450 pred Kr., podľa novšieho datovania pred 1600 pred Kr.) na juhozápadnom Slovensku. V mladších obdobiach prenikala až do západného Maďarska a bývalej veľkej Juhoslávie, do Poľska a do Burgenlandu. Kultúra je súčasťou kultúrneho komplexu Maďarovce - Větěřov - Böheimkirchen.
Pomenovaná je podľa náleziska Maďarovce (dnes Santovka).
Vznikla pod vplyvom únětickej kultúry a pod vplyvmi z juhu. Obdobie neskorej fázy maďarovskej kultúry malo zas veľký podiel na genéze karpatskej mohylovej kultúry.
Boli pre ňu typické veľké opevnené osady tellového charakteru stavané na ostrožných návršiach, dunách chránených riečnym meandrom či na temenách kopcov (Ivanovce, Šurany-Nitriansky Hrádok, Veselé, Hoste, Vráble, Bratislava-Devín, Nitra-hrad) s až trojpriestorovými domami (Šurany-Nitriansky Hrádok), ďalej doklady obchodu s jantárom, rozvoj stavebnej techniky s kamennou architektúrou opevnení, vysoká úroveň kovovýroby a spracovania bronzu, štylizované zvieracie plastiky, bochníkovité a antropomorfné idoly, mykénsky motív špirály a koncentrických krúžkov na kostených bočniciach úzd, keramike a šperkoch. Obyvateľstvo sa zaoberalo obrábaním pôdy, chovom domácej zveriny, ale i poľovníctvom. Pochovávanie bolo spočiatku len kostrové, neskôr birituálne.
V záverečnej fáze kultúry badať vplyvy z východného Stredomoria (z mykénskej a minojskej kultúry).
Delí sa na 3 územné skupiny:
- východnú (Pohronie a dolné Poiplie)
- strednú (= nitriansku)
- západnú (=považskú; siaha do okolia Trnavy)
...a 3 vývojové fázy:
- úněticko-maďarovský horizont
- stredná fáza
- neskorá fáza (= prechodný horizont, predmohylový horizont, horizont Dolný Peter maďarovskej kultúry)
Najznámejšie náleziská maďarovskej kultúry sú Nitriansky Hrádok, Veselé, Čata, Šarovce, Branč. V oblasti maďarovskej kultúry ojedinele badať na západnom Slovensku, napr. v Budmericiach, vplyv věteřovskej kultúry z Moravy.
