Mariánske námestie (Žilina)
Z Wikipédie
Mariánske námestie je námestie v Žiline.
[úprava] História
Keďže mesto v minulosti ničili časté požiare, zachovalo sa len málo pôvodných pamiatok. Námestie bolo gotické s vysokými štítmi domov, ktoré po požiari v roku 1886 boli zrušené, pretože prekážali pri hasení. Dnes domy opäť získavajú pôvodný charakter.
Štvorcový rínok, dnešné Marianske námestie, tvorí stred historického jadra Žiliny. Je jediným námestím na Slovensku, kde sa po celom obvode zachovali arkády v prízemiach meštianských domov. Komplex arkádových chodieb sa tiahne cez prízemia 44 domov a obsahuje 106 arkád. Z každého rohu vybieha dvojica ulíc, ktoré medzi sebou zvierajú pravý uhol (výnimkou je len Burianova medzierka). Najstarším zobrazením žilinského rínku je kresba študenta geometrie Karola Havera, pravdepodobne z roku 1779.
V dvadsiatych rokoch 20. storočia do vzhľadu námestia nevhodne zasiahli tri novostavby, hlavne budova Považskej agrárnej a priemyselnej banky (neskôr sídlo MNV v Žiline). V súčasnosti námestie znova získava svoju historickú podobu. Rozsiahlou prestavbou taktiež prešla spomínaná budova Považskej agrárnej a priemyselnej banky. Napriek tomu, že budova zapadne lepšie medzi okolitú zástavbu, prevládajú názory o gýčovitosti budovy (pred rekonštrukciou / po rekonštrukcii).
[úprava] Opis
Stred mesta bol v roku 1987 zákonom Slovenskej národnej rady vyhlásený za Mestskú pamiatkovú rezerváciu, ktorú tvorí Mariánske námestie štvorcového tvaru rozmerov približne 100 x 100 metrov, deväť uličiek, ktoré z neho vychádzajú, a ďalších dvanásť ulíc ktoré tvoria kruh okolo námestia.
Mariánske námestie je typické svojimi domami , ktoré majú poschodie vysunuté a pod nimi vznikli priestory - arkády, ľudovo nazývané laubne. V nich boli obchody a pracovali tam remeselníci. Domy majú dodnes zachované pôvodné, gotické pivnice. Vznik námestia sa datuje pred rok 1300. Všetky domy mali do požiaru v roku 1886 štítové strechy. Tieto sa dnes za pomoci Mesta Žilina obnovujú.
V strede námestia je socha Nepoškvrnenej Panny Márie (Immaculata), ktorá bola postavená na počesť rekatolizácie v roku 1738. Socha je umiestnená na podstavci s reliéfom svätého Floriána, patróna hasičov. V rámci rekonštrukcie námestia boli obnovené aj dve historické studne, v ktorých sa voda nachádza v hĺbke asi 12 metrov.
Domom číslo 1 na námestí je Radnica mesta Žilina na jeho východnej strane, hoci vchod do budovy je z Radničnej ulice.
Radnica prešla viacerými stavebnými úpravami. Dnešná podoba radnice je z roku 1890. Posledná prestavba sa uskutočnila v roku 1992 a 1993. Aj v budove radnice sú pôvodné gotické pivnice. Na radnici dnes sídli primátor mesta a sú tu reprezentačné priestory, v ktorých zasadá Mestské zastupiteľstvo a konajú sa sobášne obrady. Na prízemí radnice je busta Andreja Hlinku (1864-1838), rímsko-katolíckeho kňaza a významného slovenského dejateľa, s citáciou básne Andreja Žarnova. Zaujímavosťou je zvonkohra na čelnej stene budovy, ktorá od roku 1994 hrá melódie po odbití každej celej hodiny.
Na západnej strane námestia vyniká rímsko-katolícky Kostol Obrátenia sv. Pavla a kláštor jezuitov. Kostol bol dokončený v roku 1754. Dvojvežová baroková stavba je jednoloďová. Veže sú vysoké 32 metrov. Hlavný oltár je barokový, autorom obrazu sv. Pavla je známy slovenský maliar Jozef Božetech Klemens (1817-1883). Na kláštore je pamätná doska venovaná nitrianskemu biskupovi Jozefovi Vurumovi (1763-1838) a pamätná tabuľa venovaná Rádu sestier sv. Vincenta za záchranu deviatich židovských detí počas vojny.
Významnou pamiatkou na hranici pamiatkovej rezervácie je rímsko-katolícky farský Kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý bol postavený okolo roku 1400. Na tomto mieste stál pravdepodobne v 13. storočí Žilinský hrad. Trojloďový kostol bol pôvodne gotický, po prestavbe má renesančný charakter. Veža kostola je vysoká 51 metrov. Hlavný oltár je z roku 1697. Vzácne sú obrazy na oltároch od J. B. Klemensa. Na kostole je pamätná tabuľa pripomínajúca rekonštrukciu objektu v roku 1942 . V roku 2000 bola pod farským kostolom odhalená súsošie sv. Cyrila a Metoda od sochára Ladislava Beráka.
Vedľa kostola je Burianova veža vysoká 46 metrov, o 5 metrov nižšia ako susedná veža kostola. Slúži ako zvonica. Túto renesančnú stavbu postavili okolo roku 1530. Pohľad na obe veže z Námestia Andreja Hlinku je pre naše mesto najtypickejší, je to symbol Žiliny. Veľmi často sa objavuje na pohľadniciach, na rôznych publikáciách i na poštovej známke, ktorá vyšla v roku 1997.
Hneď vedľa kostola je niekdajší Reprezentačný dom, kde dnes sídli Mestské divadlo, Rádio Žilina a Televízia Žilina. Budova bola dokončená v roku 1944, keď bol mešťanostom Žiliny JUDr. Vojtech Tvrdý (1896-1963). Na budove bola v roku 2000 odhalená jeho busta. V dobe, kedy bol Dr. Tvrdý mešťanostom Žiliny (1938-1945) bola vybudovaná balustráda v dnešnej podobe a Farské schody, ktoré s spolu s Farskou uličkou tvoria spojnicu medzi dvoma hlavnými žilinskými námestiami.
