Mars Climate Orbiter

Z Wikipédie

1998-073A - Mars Climate Orbiter
Názov objektu	Mars Climate Orbiter
COSPAR	1998-073A
Katalógové číslo	25571
Štart	11. december 1998, 18:45:51 UTC
Kozmodróm	Eastern Test Range
Nosná raketa	Delta 7425
Stav objektu	zhorel v marťanskej atmosfére
Zánik	23. september 1999
Prevádzkovateľ	NASA-JPL
Výrobca	Lockheed Martin
Kategória	planetárna sonda
Hmotnosť	vzletová 633 prázdna 342 kg

Sonda počas predštartových príprav.

Mars Climate Orbiter (pôvodne Mars Surveyor '98 Orbiter) bola jedna z dvoch kozmických sond z programu Mars Surveyor '98, druhá bola Mars Polar Lander (pôvodne Mars Surveyor '98 Lander). Tieto dve misie mali študovať marťanské počasie, klímu a pátrať po vode a oxide uhličitom v atmosfére a na povrchu. Získané údaje mali slúžiť na stanovenie teplotných profilov atmosféry, určenie dlhodobých klimatických zmien a úlohu atmosféry v tomto procese.

[úprava] Ciele misie

Ciele misie by sa dali zhrnúť do týchto bodov:

Denné sledovanie počasie a atmosferických podmienok
Pozorovanie zmien povrchu vplyvom pôsobenia vetra a ďalších vplyvov
Stanovenie teplotných profilov atmosféry
Sledovanie vodnej pary a prachových častíc v atmosfére
Hľadanie dôkazov o podobe klimatických podmienok v minulosti

Špecificky bola určená pre štúdium prachových búrok, počasia, mrakov, prachových hmiel, ozónu, distribúcie a presunov prachu a vody, vplyvu topografie na atmosferickú cirkuláciu, atmosferickej odpovede na slnečný ohrev, povrchových čŕt, vetra, erózie a zmeny farieb povrchu. Sonda niesla tieto dve zariadenia na splnenie cieľov: Mars Climate Orbiter Color Imager (MARCI), ktorý mal zhotovovať denné fotografie atmosféry a povrchu vo vysokom rozlíšení a Pressure Modulated Infrared Radiometer (PMIRR), ktorý dovoľoval meranie teploty atmosféry, výskyt vodnej pary a koncentráciu prachu. Sonda mala tiež slúžiť na zhromažďovanie a preposielanie údajov z povrchovej sondy Mars Polar Lander a iných budúcich amerických a medzinárodných misií.

[úprava] Priebeh letu

Sonda vzlietla 11. decembra 1998 z kozmodrómu Eastern Test Range pomocou nosnej rakeky Delta 7425. Po štyroch korekčných manévroch dorazila 23. septembra 1999 k Marsu. Tam na 16. minút a 23 sekúnd zažala svoj motor. Pri tomto manévri sa dostala do zákrytu za planétu Mars (z pohľadu zo Zeme). Zo sondou sa potom už nepodarilo nadviazať spojenie.

[úprava] Príčina zlyhania

Uskutočnené vyšetrovanie zistilo, že výrobca sondy, firma Lockheed Martin, vytvoril hlavný motor tak, že pracoval s anglickými mierami (jeho ťah sa udával v librách), kým NASA so sondou komunikovala v metrických mierach (ťah sa udával v Newtonoch). Vďaka tejto chybe sa sonda namiesto plánovaných 140 až 150 km dostala do vzdialenosti iba 57 km od povrchu planéty. Atmosféra ju ale spálila už niekde medzi 80 až 90 km od povrchu.