Mezolit

Z Wikipédie

Mezolit alebo stredná kamenná doba (alebo lingvisticky nesprávne stredná doba kamenná) alebo konečný paleolit je v dejinách praveku a archeológii obdobie medzi paleolitom a neolitom.

Obsah

1 Konečný paleolit
2 Časové a miestne zaradenie
3 Geológia/podnebie
4 Charakteristika
5 Slovensko

[úprava] Konečný paleolit

Podľa niektorých názorov je mezolit hospodársky a kultúrne záverečná fáza paleolitu (neprávom sa periodizačne kládol na úroveň paleolitu a neolitu, lebo neznamená taký obrat v ekonomike ani v spoločnosti) za zmenených podmienok, v prirodnom prostredí geologickej súčasnosti (holocénu).

[úprava] Časové a miestne zaradenie

Trval približne od 8000/7500 pred Kr. až do úplného prevládnutia neolitického výrobného spôsobu. Preto je trvanie mezolitu v rôznych oblastiach podstatne odlišné :napr. v Holandsku sa podľa C14 datuje od 7400 do 4200 pred Kr., v Dánsku od 7450 do 3250 pred Kr., v strednej Európe sa často predpokladá jeho dlhšia paralelná existencia s neolitom až eneolitom.

Na území Slovenska trval od 8 300/8 200/8 000/9 000/9 600/10 000 do 6 000/5000 pred Kr. O vymedzení začiatku pozri neskorý paleolit.

Mezolit nie je vývojovou fázou celosvetového dosahu, ale obmedzuje sa na časť Eurázie, kde s nástupom holocénu nastali výrazné ekologické zmeny. Najstaršia fáza európskeho mezolitu je súdobá s formujúcim sa predoázijským neolitom.

[úprava] Geológia/podnebie

Geologicky v tomto období pokračujú štvrtohory a poľadová doba (holocén). Z holocénu sem konkrétne spadá časť boreálu (8 800 – 7 300 pred Kr.) a časť atlantiku (7 300 pred Kr. – 3 700 pred Kr.). Ak sa hranica začiatku stanoví na 9 000 pred Kr. alebo 9 600 pred Kr. (koniec pleistocénu), tak sem spadá aj časť preboreálu (9 600 pred Kr. – 8 800 pred Kr.) a boreál celý.

[úprava] Charakteristika

Na rozdiel od paleolitu (okrem záveru neskorého paleolitu) patrí mezolit už do holocénu, ktorého začiatok znamenal v našich končinách ústup ľadovca, šírenie teplomilnejšej fauny a flóry (približne dnešného charakteru) a rozširovanie priestoru vhodného na osídlenie. Na druhej strane stúpli hladiny mora (roztápanie), čo spôsobuje, že najstaršie mezolitické nálezy pri vode sú dnes pod vodou alebo náplavami.

Ustáva lovecký spôsob života a nahradzuje ho usadlejší spôsob zberačov a rybárov, spojený snáď s počiatkami matriarchátu. Pazúrikové nástroje sú drobnejšie (mikrolity) a opatrené násadami, na stupni azilien už zdobené neraz symbolickými prvkami.

Ide o záverečné obdobie prisvojovacieho hospodárstva. Ľudia postupujú do ďalších oblastí, v lesoch lovia menšiu zver. Významný sa stal rybolov, zber rastlinných produktov a mušlí. Táboriská zakladajú v riečnych údoliach, na brehoch jazier a morí bohatých na ryby. Typický nástroj luk, šíp potom harpúna, oštep, udica. Stavali drevené lode, vyrábali veslá, na severe to boli lyže a sane. Prevládali drobnotvaré kamenné nástroje, hroty šípov, čepelky vytvárajú ostrie na rúčkach z dreva alebo parohov. Na konci mezolitu už človeka sprevádza pes. Iba časť mezolitikov sa podieľala na vzniku poľnohospodárstva a len tak, kde to dovoľovali priaznivé podmienky (prírodné, klimatické).