Milan Kolibiar

Z Wikipédie

prof. RNDr. Milan Kolibiar, DrSc. (* 14. február 1922, Detvianska Huta – † 9. júl 1994, Košice) bol slovenský matematik.

Narodil sa 14. februára 1922 v Detvianskej Hute, kde navštevoval národnú školu. Maturoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom a v štúdiu pokračoval na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej Univerzity v Bratislave, ktorú úspešne ukončil r. 1946. Študoval matematiku a fyziku. Hneď po skončení sa stal asistentom na Katedre matematiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Na Univerzite Komenského pracoval nepretržite až do r. 1991, kedy odišiel do dôchodku. Roku 1956 bol vymenovaný docentom matematiky. Roku 1966 získal vedeckú hodnosť DrSc. a stal sa riadnym profesorom pre odbor matematika. Roku 1964 sa stal vedúcim novovytvorenej Katedry algebry a teórie čísel PFUK (od r. 1980 po rozdelení bývalej PF UK prešla katedra na novovytvorenú Matematicko-fyzikálnu fakultu UK v Bratislave). V tejto funkcii zotrval až do roku 1987. Na fakulte sa počas svojho pôsobenia nevyhýbal organizačnej práci a bol viackrát prodekanom. Profesor Kolibiar patrí k zakladateľskej generácii slovenskej matematiky a má mimoriadne zásluhy o jej rozvoj. A to, jednak svojou originálnou pedagogickou činnosťou, samotnou vedeckou prácou, ktorá sa vzťahovala väčšinou na algebru a topológiu, ale aj aktívnou spoločenskou prácou. Obdivuhodná je jeho starostlivosť o matematické talenty. Bol jedným zo zakladateľov a dlhoročným organizátorom súťaže Matematická olympiáda na Slovensku. (V r. 1951– 1963 predseda Krajského výboru MO pre Bratislavský kraj. V rokoch 1963– 1966 člen ÚV MO v Prahe.) R. 1955 založil prvý a úspešný študentský vedecký seminár z matematiky. Pod jeho vedením napísali prvé práce napr. P. Brunovský, L. Bukovský, E. Gedeonová, J. Gruska, T. Katriňák, I. Korec, B. Riečan, Z. Riečanová, B. Sivák, Š. Znám a ďalší. Patrí tiež k zakladateľom a organizátorom medzinárodnej konferencie Letná škola z čiastočne usporiadaných množín a univerzálnej algebry, ktorá sa pravidelne koná každoročne od r. 1962 za spoluúčasti ostatných matematických pracovísk v Československu. (Od r. 1966 i s medzinárodnou účasťou.) Profesor Kolibiar sa živo zaujímal aj o dianie na stredných školách. Bol spoluautorom úspešnej učebnice matematiky pre stredné školy, recenzoval a posudzoval prakticky všetky stredoškolské učebnice z matematiky (či už pre talentované triedy alebo pre bežnú výuku). Zastupoval Československo v International Commission on Mathematical Instruction pri UNESCO. Záujmy vyučovania matematiky hájil i na pôde Jednoty (česko-) slovenských matematikov a fyzikov. Bol prvým predsedom pobočky JSMF Bratislava 1. Organizácia vedeckého života tvorila veľkú časť činnosti prof. Kolibiara. Po dlhé roky bol predsedom či členom rozličných komisií pre udeľovanie vedeckých hodností z matematiky (CSc. a DrSc.), koordinoval vedecký výskum a bol dlhoročným členom kolégií pri SAV a ČSAV. Navyše pracoval vo viacerých redakciách matematických časopisov. Vďaka svojmu matematickému talentu a húževnatosti pustil sa spolu so svojím spolužiakom Jánom Jakubíkom (teraz tiež známy matematik a profesor v Košiciach) do štúdia teórie zväzov. Poradil im to akademik Otakar Borůvka z brnenskej Masarykovej univerzity, ktorý dochádzal po vojne do Bratislavy prednášať matematiku na prírodovedeckú fakultu. Kolibiar s Jakubíkom študovali nielen Birkhoffovu Teóriu zväzov, ale trúfali si riešiť aj problémy formulované v Birkhoffovej knihe a dosiahli pozoruhodné výsledky o relatívne komplementárnych distributívnych zväzoch. Roku 1953 vyšla tlačou prvá Kolibiarova vedecká práca. Odvtedy pravidelne prispieval do známych vedeckých časopisov. Dokonca usiloval sa vedecky pracovať i v posledné roky života, hoci choroba mu v tom hodne bránila. Jeho mimoriadne vzácnou črtou bolo aj to, že nepracoval sám, ale k vedeckej práci zaúčal svojich študentov. Štedro rozdával nápady a témy, a potom čítal a korigoval vedecké prvotiny svojich študentov. Uvedomele sa venoval vedeckej výchove mladej generácie. Za toto patrí profesorovi Kolibiarovi veľká vďaka, lebo prekliesnil cestu mnohým ďalším generáciám slovenských matematikov k súčasnej vede. Za svoje zásluhy dostal pamätné medaily a iné vyznamenania. V r. 1978 stal sa Čestným členom JSMF. Zomrel 9. júla 1994 v Bratislave.